Tridsať rokov je o tretinu dlhší čas, než mala na svoj rozvoj prvá československá republika. Masarykov a Štefánikov štát sa za tých dvadsať rokov stal symbolom demokracie a kultúry. Čím sme sa za tridsať rokov stali my?

PS/Spolu stavila na zlý naratív a mala by vyhodiť svojho stratéga, kým je čas.

Tridsať rokov po revolúcii sedí v českom parlamente poslanec Zdeněk Ondráček. Tridsať rokov po revolúcii je terčom posmechu a pohŕdania. Nerozumiete? Vysvetlím.

Čas nemusí demokracii prospievať, ako sme si doteraz mysleli.

V dvadsiatom storočí vládli vo svete dve totality: nacizmus a komunizmus. Tieto dve totality sa rázne chopili moci, držali sa pri nej a neskôr padli. Obe za ten čas priniesli veľa škôd a trápenia. Kadiaľ vedie dnešná deliaca čiara medzi dobrom a zlom?

Svoju funkciu prijal najmä preto, aby zabránil zlému nakladaniu s majetkom. Tvrdí, že dobrá univerzita vznikne len aktivitou zdola. Keď sa jeho syn nedostal na fakultu univerzity, ktorej je rektorom, neurobil v jeho prospech nič. František Gahér.

Americká spoločnosť Microsoft prehrala v Európe prvé kolo veľkej bitky. Je to zlá správa nielen pre impérium Billa Gatesa, ale najmä pre nás, európskych počítačových používateľov.

Spočiatku sa každému zdá, že veľké brucho získané vďaka výhodám i nevýhodám stredného veku pôsobí problémy len vlastnej márnivosti na kúpalisku a pri zaväzovaní šnúrok na topánkach. Mnohí majitelia si ho láskyplne tľapkajú. Zlá správa, priatelia.

V Česku vrie kauza, ktorá sa začala ako domáca špinavosť, no je z nej celospoločenská rozbuška. Klára Mauerová, obvinená z týrania 7-ročného syna Jakuba, sa dlhšie usilovala o adopciu 13-ročnej dievčiny Aničky.

Návšteva Georgea Busha v Prahe sa zaradila medzi dlhý zoznam správ a udalostí, na ktoré sme si v posledných rokoch zvykli.