Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Slovo bruchatým priateľom

.časopis .kritická príloha

Spočiatku sa každému zdá, že veľké brucho získané vďaka výhodám i nevýhodám stredného veku pôsobí problémy len vlastnej márnivosti na kúpalisku a pri zaväzovaní šnúrok na topánkach. Mnohí majitelia si ho láskyplne tľapkajú. Zlá správa, priatelia.

Spočiatku sa každému zdá, že veľké brucho získané vďaka výhodám i nevýhodám stredného veku pôsobí problémy len vlastnej márnivosti na kúpalisku a pri zaväzovaní šnúrok na topánkach. Mnohí majitelia si ho láskyplne tľapkajú. Zlá správa, priatelia. Veľké brucho nie je nevinná patália estetického charakteru. Veľké brucho je nepriateľ a potenciálne aj vrah.


Západný svet stlstol do tej miery, že sa už otvorene hovorí o epidémii obezity. Nestlstol rovnomerne, ale veď ani iné statky a nedostatky nie sú v ňom rozložené  rovnomerne (s tým nenarobia nič ani kohézne fondy Európskej únie), ale nadváha a obezita pribudli všade. Tu viac, tam menej, ale všade. Zdá sa, že percentuálne najviac obéznych ľudí a ľudí s nadváhou je v Spojených štátoch. Ale aj v európskych krajinách je stav alarmujúci – štúdie hovoria, že medzi 10 až 25 percent dospelých ľudí oboch pohlaví je v Európe obéznych a 50 až 70 percent má nadváhu. Znamená to vykalkulované zvýšenie nákladov na zdravotníctvo o 7 percent. To je už teraz obrovská suma. Príčiny sú prosté a nebol nijaký problém ich nájsť – zvýšený príjem potravín s vysokou kalorickou hodnotou (tuky a cukry) a znížená fyzická aktivita. V Amerike vidno paradoxný fenomén – obezita je väčším problémom u nižších sociálnych vrstiev, teda u ľudí s nižším vzdelaním, nižšími príjmami, prípadne nezamestnaných. Počet obéznych ľudí v týchto skupinách je nápadný aj bez exaktného výskumu a štatistík. Chudoba či nižšie sociálne postavenie sa už určite nespájajú s nedostatkom potravy, aspoň nie v Amerike.
Čoraz viac je aj obéznych detí, čo znamená aj neradostnú prognózu do budúcnosti. Hoci si to väčšina ľudí myslí, pribúdajúce kilogramy zrejme nie sú „fyziologickým“ sprievodným javom pribúdajúcich rokov. Že ide o „fyziologické“, a teda normálne zmeny sprevádzajúce vyšší vek, sa pôvodne myslelo aj o zvýšenom krvnom tlaku či zvýšenej hladine cholesterolu. A to už dnes nikto nepovažuje za „fyziologické“. Naopak, lekár, ak ich zistí, má povinnosť snažiť sa ich zraziť nadol, na tú pravú normálnu fyziologickú úroveň. Má na to dobré dôvody – vysoký tlak a cholesterol ohrozujú nie len zdravie, ale aj život. Bude to tak aj s nadváhou, o obezite ani nehovoriac.

.tučnota a choroby
    Každý vie zhruba odlíšiť, kedy vidí človeka s nadváhou a kedy už ide o obezitu. Lekári a dietológovia zvyknú v mene presnosti používať výpočet takzvaného BMI (Body Mass Index), čo sa robí podľa pomerne jednoduchého Queteletovho vzorca – hmotnosť v kilogramoch / druhá mocnina výšky v centimetroch. Ak sa vám nechce počítať, na internete je množstvo stránok s kalkulačkami BMI, kde si len naťukáte svoju výšku a hmotnosť. Hodnoty indexu BMI pod 20 znamenajú podváhu. BMI medzi 20 a 25 je normálna hmotnosť, medzi 25 a 30 sa hodnotí ako nadváha a nad 30 ide už o obezitu. Ak je BMI nad 40, ide o veľmi nebezpečnú patologickú obezitu. BMI nie je, samozrejme, úplne presným indexom – ľudia majú rôznu telesnú konštrukciu a rôznu muskulatúru.
Tučnotu vidíme, nemusíme vždy merať a počítať. Neuvedomujeme si však vždy, že je jediným, aj pre oko laika na prvý pohľad rozpoznateľným, vážnym zdravotným rizikom. Štatistický vzťah medzi nadváhou a niektorými ochoreniami je pritom známy už dávno. Robili sa aj desiatky rokov trvajúce „longitudinálne“ štúdie na väčších skupinách ľudí. Jednou z nich je slávna Framinghamská štúdia (dlhodobé sledovanie obyvateľov mestečka Framingham), z ktorej vyplynulo, samozrejme medzi obrovským množstvom iných vzácnych zistení, že sa vysoký tlak u mužov i žien zvyšuje nielen s pribúdajúcim vekom, ale aj s pribúdajúcou hmotnosťou. U obéznych to je až 50 percent. A novozistený vysoký tlak je až v 70 percentách spojený s obezitou alebo s čerstvým prírastkom na hmotnosti. Odhady hovoria, že ľudia s nadváhou majú až 4 x vyššie riziko vzniku hypertenzie a obézni ľudia až 8 x v porovnaní s ľuďmi s normálnou telesnou hmotnosťou. Podobný vzťah je aj medzi nadváhou, obezitou a cukrovkou.
Výskumy hovoria, že štatistický vzťah medzi hmotnosťou a výškou krvného tlaku je zhruba lineárny. Ak sa skúma dostatočne veľká vzorka ľudí, tak vychádza, že priemerne s každým stúpnutím BMI o 3 jednotky stúpa systolický krvný tlak o 2 milimetre ortuťového stĺpca. Platí to aj naopak – keď človek chudne, klesá lineárne aj krvný tlak a zlepšuje sa citlivosť na inzulín. Ak človek schudne o 10 kg, klesne mu systolický krvný tlak v priemere o 6,3 mmHg a diastolický o 3,1 mmHg. Na liečbu hypertenzie schudnutie nemusí stačiť, ale určite to pomôže.
Pre obézneho človeka schudnúť o 10 kg spravidla neznamená, že prestal byť tučný, ale môže to znamenať významnú zmenu zdravotných rizík. Lekárske zdroje uvádzajú, že strata 10 kg pri obezite znamená 20 až 25-percentné zníženie úmrtnosti. Ak ide o ľudí, ktorí už majú aj cukrovku, pokles úmrtnosti je ešte dramatickejší – o 30 až 40 percent. Pokles hmotnosti o 10 kg u obéznych ľudí znamená aj o 50 percent nižšiu pravdepodobnosť vzniku cukrovky, pokles krvného tlaku o 10 až 20 mmHg pri hypertenzii, pokles triacylglycerolov o 30 percent, cholesterolu o 10 percent a LDL klesne o 15 percent. HDL pritom súpa o 8 percent. Tí, ktorí sa zaoberajú metabolizmom tukov vedia, že práve to je tá vytúžená zmena – zníženie LDL a zvýšenie HDL. A stačí na to strata hmotnosti. Vyše 90 percent obéznych ľudí, ktorým sa podarilo zhodiť tých 10 kíl, uvádza aj zníženie námahových bolestí v hrudníku (angina pectoris).
V USA je situácia momentálne taká, že až dve tretiny obyvateľstva majú nadváhu, alebo sú priamo obézne (v Európe je to iba o čosi lepšie). Obezita je sama osebe nezávislým rizikovým faktorom pre vznik cukrovky typu 2 a koronárnej choroby srdca. Nedávne analýzy v Amerike ukazujú, že úmrtnosť kauzálne spojená s obezitou ohrozuje predĺženie života, ktoré bolo tak ťažko dosiahnuté civilizačným vývojom za uplynulé dve storočia. Uvádza sa dokonca, že priemerný očakávaný vek dožitia v Spojených štátoch by mohol v priebehu nasledujúcich desaťročí klesnúť až o 5 rokov práve vinou kardiovaskulárnych a metabolických rizík spojených s obezitou. Zdá sa, že lekári majú dosť dôvodov, aby vyhlásili, že tu sa končia všetky žarty.
Vzťah medzi nadváhou až obezitou a chorobami je intímny a, prirodzene, omnoho zložitejší a pestrejší. Na ilustráciu však stačí i to, čo sme spomenuli.

.zločinec v bruchu – IAA
    Lekári definovali takzvané kardiometabolické riziko ako metabolický syndróm. O tom hovoria, keď sú prítomné nasledujúce faktory: abdominálna obezita, aterogénna dislipidémia (vysoký cholesterol, presnejšie vysoký LDL cholesterol a, nízky HDL cholesterol), vysoký tlak, inzulínová rezistencia alebo netolerancia na glukózu, pro-trombotické a pro-zápalkové stavy.
Nespomína sa teda už iba obezita všeobecne, ale priamo abdominálna obezita – veľké brucho. Nie je jedno, kde má človek uložený tuk. Najväčším lotrom medzi tukovými tkanivami je podľa najnovších výskumov ten tuk, ktorý tvorí to typické veľké brucho. A najväčší vinník sa neskrýva pod kožou na bruchu, ale vnútri brucha, v tuku, ktorý je medzi vnútornosťami v brušnej dutine. IAA je lekárska skratka pre intra-abdominálnu adipozitu. Na rozlíšenie – abdominálna adipozita je tučnota v oblasti brucha (adipocyty sú tukové bunky) a intra-abdominálna adipozita znamená väčšie množstvo tukového tkaniva vnútri brušnej dutiny. Tučnota v oblasti brucha je dnes považovaná za väčšie riziko pre vznik kardiovaskulárneho ochorenia a cukrovky typu 2 než všeobecné riziko spojené s obezitou ako takou.
Na posúdenie abdominálnej adipozity sa začala používať jednoduchá vec – meria sa obvod brucha. Za rizikový obvod sa považuje všetko, čo je nad 102 cm u mužov a nad 88 cm u žien. Novšie štúdie dokonca píšu o hranici 94 cm u mužov a 80 cm u žien. Každé zvýšenie obvodu pása o 10 cm vraj zvyšuje riziko ischemickej choroby srdca u mužov o 20 percent.
Abdominálna obezita, tučnota v oblasti brucha, sa dnes považuje za jednu z najvážnejších vecí v oblasti verejného zdravia. Lekársky výskum umožnil vysloviť niekoľko uzáverov:
-    obvod brucha sa ukazuje lepším prediktorom kardiovaskulárneho rizika spätého s obezitou než ktorákoľvek iná miera obezity (napríklad BMI).
-    Okrem IAA sú rizikovými faktormi pre mužov i ženy vo všetkých etnických skupinách fajčenie, vysoký krvný tlak, cukrovka typu 2, nedostatok fyzickej aktivity a nízky príjem ovocia a zeleniny.
-    Riziko kardiovaskulárneho úmrtia a infarktu myokardu sa zvyšuje paralelne s obvodom brucha. Vyplýva z toho, že obezita a najmä tá v podobe brušného tuku, znamená negatívnu prognózu u pacientov s kardiovaskulárnymi chorobami.

To všetko má svoje príčiny. Najdôležitejšou je to, že tukové tkanivo všeobecne a najmä to v brušnej dutine, je aktívnym orgánom, ktorý vylučuje množstvo aktívnych látok, proteínov (pozri oba rámčeky: Tuk pracuje a Adiponektín a spol.). IAA (vnútrobrušná obezita) sa spája s dislipidémiou, inzulínovou rezistenciou, zvýšeným krvným cukrom, vysokým tlakom a protrombotickými a prozápalovými stavmi. Nie je celkom jasné, prečo je vnútrobrušná tučnota viac spojená so zvýšeným kardiovaskulárnym rizikom než nadbytočný podkožný tuk, ale výskumníci tvrdia, že to asi súvisí s inzulínovou rezistenciou. Tukové bunky tvoriace tukové tkanivo medzi vnútornosťami sú väčšie a zrejme aj metabolicky aktívnejšie ako tie podkožné. Vnútrobrušná obezita spôsobuje napríklad zvýšené hladiny C-reaktívneho proteínu, ktorá zase znamená zápaly v tele a predznamenáva kardiovaskulárne ochorenie. Menej jasným mechanizmom spôsobuje vnútrobrušná obezita aj zníženie hladiny adiponektínu, čo je tiež zlá správa – menej adiponektínu znamená zvýšené riziko infarktu myokardu a smrti.
   
.dištancujte sa od neho
    Tá objemná vec, ktorá sa roztiahla vo vašom bruchu, teda nielen žije, ale je to aj zločinec. Človek má tradične dobré vzťahy s väčšinou častí svojho tela, ale táto si to definitívne nezaslúži. Ak máte veľké brucho, treba s tým niečo robiť, ide totiž o život.
Tukové tkanivo, ktoré vytvára ten objem veľkého brucha, treba vyhlásiť za votrelca. Najlepšie za takého, s akým mala do činenia dôstojníčka vesmírnej lode Ripleyová. Votrelec sa tvári, že je kúskom či kusiskom z vás, ale vy aj Ripleyová viete o ňom svoje. V okamihu, keď pochopíte, že ide o votrelca, máte skutočný motív konať. Votrelec musí odísť.
    Vyhnať votrelca z brucha je menší problém, než sa zdá. Je jasné, ako sa tam dostal (vyšší príjem kalórií ako spotreba) a vyženie ho presný opak. Diéta je dobrý nápad, cvičenie, najmä aeróbne (bicyklovanie, rýchla chôdza, beh), ešte lepší. A najlepším nápadom je kombinácia oboch. To však nemal byť návod na zmenu životného štýlu. Mojou ambíciou bolo iba napísať text ako budíček. Slovo bruchatým priateľom súcim na slovo. Život bez votrelca je neporovnateľne krajší. A dlhší.

.františek Šebej
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite