Slovenská psychiatrická spoločnosť vydala vyhlásenie, podľa ktorého sa po 6 rokoch nedá pozorovaním v nemocnici zistiť aký bol duševný stav Hedvigy Malinovej Žákovej v čase spáchania útoku na jej osobu. Jej právny zástupca Roman Kvasnica to považuje za mimoriadne vážnu vec a dobrú správu pre Slovensko a občiansku spoločnosť.

Asi najväčší trapas, aký sa skúsenému a ostrieľanému novinárovi môže stať, je to, čo sa prihodilo Radkovi Johnovi v Česku. Neviem, či si dokážem predstaviť ešte nejakú trápnejšiu pointu vcelku úspešnej novinárskej kariéry.

Je to ukážkovo absurdný, no pritom rukolapný dôkaz toho, v akom štáte dvadsať rokov žijeme. Prezidentovo dnešné odôvodnenie nevymenovania Čenteša a založenie SR 1. 1. 1993 má spoločné gény. Je to pohŕdanie zákonmi, občanmi, ba dokonca ľudskými životmi.

Aký je štát hospodár a vlastník v súvislosti s predraženými nákupmi v zdravotníctve, už vidí každý. Nikoho netrápi, že v kultúre sa deje presne to isté. Tíško a spokojne tu prežíva ten istý, socialistický kultúrny model, kde sa plytvá a korumpuje rovnakými miliónovými sumami. Z daní nás všetkých platíme kultúru ako jeden obrovský, betónový moloch, s ktorým si nikto netrúfa pohnúť. Od čias Novembra tu nebol jeden minister kultúry, ktorý by priniesol do financovania kultúry systémové zmeny. Nie občan, kultúru u nás robí výhradne štát a jeho úradník.

Jaroslav Daniška sa pred časom pokúsil vysvetliť, prečo Putin klame (.týždeň 8/2015). Rád by som na jeho text reagoval a otočil optiku – na Západ. V západných médiách, čiže aj v slovenských, možno sa v posledných rokoch dočítať na adresu Ruska len toľko, že porušuje medzinárodné pravidlá, klame a ohrozuje mier široko-ďaleko. Ešte do toho zaznie, aká je ruská propaganda šikovná a malo by sa ju obmedziť, ak nie priam zakázať. USA organizujú proti Rusku euroatlantickú koalíciu, sankcie, na Ukrajine stmeľujú prívržencov vojny proti Rusku až do posledného Ukrajinca a politikov Európskej únie odhaľujú ako svojich služobníčkov.

Stretla som vo výťahu susedku, vymenili sme si pozdrav, stratili vetu o počasí a o tom, či do skladu na rohu ulice došli vajíčka, alebo nie. Boli sme iba na šiestom poschodí, keď mi susedka, povzbudená intimitou výťahovej kabínky, povie, že sa vďaka mne môže pozerať na kolumbijskú telenovelu. Vôbec som tomu nerozumela. Veď aká už len môže byť súvislosť medzi skeptickou blogerkou a nekonečnými drámami, ktoré ustavične vyvolávajú slzy na tvárach divákov pred obrazovkou? Ale pani si trvala na svojom. Keď chýbali štyri poschodia do prízemia, začínam si pripomínať scenáre starého Felixa B. Cañetu.

Militaristické sklony sa u istého percenta mladých mužov prejavujú bez ohľadu na štátne zriadenie a kultúrnu úroveň spoločnosti. Čo tieto krajiny od seba odlišuje, je spôsob, akým sa vyrovnávajú s týmto fenoménom a ako ho vnímajú.

Nádherná výpravná a dekoratívna knižka francúzskeho copywritera a výtvarného kurátora Thomasa Olivriho Geek-Art: An Anthology vol. 1 je jednou z najpozoruhodnejších kníh o výtvarnom umení, aká sa minulý rok objavila aj na našom knižnom trhu. Autor do nej zozbieral reprezentatívnu vzorku toho najsúčasnejšieho, najaktuálnejšieho výtvarného umenia tematizujúceho popkultúru.

Debata o nezávislosti Škótska otvára otázku, ktorú sme kedysi riešili aj u nás v súvislosti s rozdelením ČSFR: Aká malá môže ešte krajina byť, aby bola životaschopná? K faktorom, ktoré ovplyvňujú veľkosti štátov, má čo povedať aj ekonómia.

Pred ôsmimi rokmi som dala zbohom veľkomestu, pohľadom objala amsterdamské kanály a krásnu vežu Westertoren, a odsťahovala sa na najsevernejší výbežok Holandska, do dedinky Finsterwolde. Keď zmena, tak poriadna. Finsterwolde má 2 445 obyvateľov, pričom 18 percent je starších ako 65 rokov. Je tu jeden kostol, dve krčmy, jeden predražený supermarket a jeden obchod s odevmi, aké si žena s troškou sebaúcty neoblečie ani do rakvy. Príroda je drsná. Keď je zamračené, oblaky sa takmer dotýkajú zeme. Kam sa pozriete, všade rovina, s obzorom zliata do celistvej plochy.