Po utorkovej volebnej noci to bolo zrejmé. Kráľ Bibi, ako izraelského premiéra Benjamina Netanjahua prezývajú nielen jeho prívrženci, ale aj časť západných médií, mal strhanú a unavenú tvár. Napriek víťazstvu. Tvár druhého v poradí, Yaira Lapida, žiarila.

Rok 2013 bude rokom, keď sa naplno začne prezidentská kampaň. Požiadali sme dvoch kandidátov na úrad prezidenta, aby napísali novoročný príhovor s dátumom 1. 1. 2013. Píše Ján Čarnogurský.

Do druhej polovice ligy sme vstúpili domácim zápasom so súperom, s ktorým sme hrali posledný zápas prvej polovice čiže s Torpedom Nižnyj Novgorod. Vonku sme s nimi pehrali až v samostatných nájazdoch a priviezli sme si aspoň jeden bod, doma sme dúfali v lepší výsledok. Lenže ten zápas nám vôbec nevyšiel, nezačali sme dobre a ťahalo sa to s nami až do konca, jednoducho sme sa nedokázali chytiť. Do druhej časti sezóny sme teda vstúpili dosť nešťastne a veľa záležalo od toho, či sa nám tento nevydarený úvod podarí čím skôr vymazať, alebo sa to s nami bude vliecť ďalej.

Rakety palestínskych teroristov už vedia zasiahnuť aj Tel Aviv. Počúvali sme to tak dlho, až sme to začali brať ako samozrejmosť. Dňa 15. novembra 2012 podvečer som však sedela v obývačke, hrala som sa s dcérou, a môj muž si niečo kreslil. Na Tel Aviv, od ktorého sme asi 12 kilometrov, doletela palestínska raketa. Sirénu sme počuli aj my. Psychologická hranica padla, červená línia bola prekročená.

Slovenský olympijský výbor bude o pár dní voliť svojho prezidenta. Po trinástich rokoch budú mať delegáti konečne na výber. Proti súčasnému šéfovi Františkovi Chmelárovi sa postaví tréner hokejových majstrov sveta Ján Filc.

Po troch domácich zápasoch v KHL sme vyrazili na ihriská súperov. Bol to síce len dvojzápasový trip – do Minska a Čechova – ale bol to trip.

Prvé informácie o tom, že pravdepodobne budeme hrať Kontinentálnu hokejovú ligu, sme sa dozvedeli v priebehu minulej sezóny. Hneď nám bolo všetkým jasné, že to znamená niečo celkom nové, úplne iný level ako naša extraliga. A tiež bolo jasné, že KHL nemôže hrať ten Slovan, ktorý hral extraligu.

Pápeži Ján Pavol II. a Benedikt XVI. tvoria takmer neoddeliteľnú dvojicu. V novembri 1981 menoval prvý druhého za prefekta Kongregácie pre náuku viery a potom boli celých 24 rokov najužšími spolupracovníkmi. Nebolo náhodou, že kardinál Ratzinger pochovával Jána Pavla II. a nebolo náhodou ani to, že sa stal jeho nástupcom na Petrovom stolci. Obidvaja mali za sebou výnimočný život, ktorý ich predurčoval na najvyšší post v cirkvi.

Nobelova cena za mír Evropské unii vyvolala uštěpačné, satirické i rozhořčené komentáře, jen těch pozitivních bylo poskrovnu. Je totiž komické dávat cenu za příspěvek k složitým podmínkám míru, který je výsledkem mnoha historických a politických sil, často bezejmenných, většinou nemírových. Byl mírotvorce Gorbačov nebo Reagan? Chamberlain mnichovského míru nebo Churchill, který požadoval ozbrojený zásah proti Hitlerovi? Právě pacifisté měli přece lví podíl odpovědnosti za povzbuzení Hitlerových válečných ambic. Mír ale nemusí být vůbec pozitivní, jak dokládá Pax Romana po likvidaci římské republiky, nebo jak si jej pamatují pamětníci Tábora míru a socialismu.

Po téměř třiadvaceti letech budování demokracie, coby jen jakési odmocniny trhu, kdy byl stát chápán jako přítěž svobodné společnosti, máme stát, který je v mnoha ohledech nebezpečím pro společnost.