už je to 22 rokov, čo čakám na prvého prezidenta, ktorý by pomohol dať zmysel nášmu štátu. Tvoji predchodcovia na to boli príliš prostí a nevkusne sebastrední. Až teraz je tu šanca, ale aj pasca.

Pred rokom vypracovalo ministerstvo školstva ambicióznu Správu o stave školstva, ktorá chcela zlepšiť stav nášho školstva. Aký je jej osud? Asi taký, ako je celé ministrovanie Dušana Čaploviča.

Čoraz viac labužníkov začína prahnúť po tom, aby sme sa vrátili k vareniu našich starých materí. A tak kuchári nelenia a po molekulárnej kuchyni vzniká nový, obrodzujúci trend. Chce byť protipólom rýchleho stravovania, a preto ho nazvali slowfood.

Je neoddeliteľnou súčasťou našich ranných rituálov. Horký čierny nápoj, ktorý nás postaví okamžite na nohy a s charakteristickou chuťou v ústach pošle do ďalšieho dňa. Bez kávy by sa hádam ani netočila zemeguľa.

Je také ťažké si predstaviť, že sa zamilujeme do niekoho, kto nám rozumie, kto číta každú našu vetu, kto nám radí a chce si od nás nechá poradiť? A musí byť neprekonateľnou zábranou, že naša láska je len program?

„Ve svém životě jsem se setkal s třemi skutečnými mocnostmi: s Rusy, Američany a se stářím,“ hovorí Sándor Márai vo svojich denníkoch. Nedávno som si pozrel Škrdlantov film I am like a tiger. Hrdina filmu je na konci svojej cesty. Na smrteľnej posteli žiada dcéru: „Rozprávaj o našom vzťahu.“

Hokej je naším barometrom zimnej olympiády. A keďže turnaj pre nás trval len päť dní, zaostali sme za očakávaniami – výsledkami a najmä hrou.

Slovo Rusko mi neznie exoticky. Možno takému Američanovi znie exotickejšie ako Mexiko, ktoré je zasa exotikou pre nás. V každom prípade, v našej zemepisnej šírke pojem Rusko nevyvoláva chuť na dovolenku. Slovo Kaukaz – to už je celkom iná reč. A vôbec, keď sa ten strašiak Rusko rozkúskuje na všetky tie pôvabné oblasti republiky – Tatarstan, Burjatsko, Kaukaz, Altaj, ... už sa nebavíme o ruskom Rusku, ale o krajoch sveta, ktoré...alebo vlastne stačí – o krajoch sveta. O krajoch v zmysle „na kraji”.

Vyzerá to tak, že ikona nášho hokeja nebude v Soči. A počúvam, že je to vlastne jeho chyba, pretože má problém s Chárom a neskoro začal sezónu. Vyzerá to logicky, ale myslím si, že je to inak.

Už sa mi ťažko píšu listy. Podobám sa mladým, ktorí už vôbec nepíšu. Len ja neposielam ani SMS. Po Veľkej noci som si vydýchol, že to mám za sebou. Uprostred mojej spisovateľskej dovolenky, 15. augusta, keď si v rodine pripomíname odchod nášho otca do večnosti a s Máriou náš domov, sa mi snívalo, že som pri nočnej lampe na posteli ležal v akejsi veľkej hale a premýšľal, čo vám napísať k Vianociam. Vedel som, že má prísť moja matka. Keď som za dverami začul blížiace sa kroky, zhasol som lampu a predstieral, že spím.