Zaujatosť verejnosti dovolenkami a olympiádou využíva parlamentná hlasovacia mašinéria Smeru na presadenie opatrení, ktoré majú naplniť štátnu pokladnicu. A neváha pritom ohýbať ani rokovací poriadok.

Mám taký pocit, akoby viacerí očakávali moje vysvetlenie na tému Koncert pre Jara Filipa a moja neúčasť. Rozpitvávajú to médiá, ktoré do toho nevidia, tak sa pokúsim opísať situáciu. Na to však musím začať v minulosti a musím byť osobná. Veľmi. Vyrastala som bez svojho biologického otca. Nič zvláštne, vyrastá tak veľa detí. Počas týchto 16-tich rokov bolo veľa chvíľ, ktoré mi ho pripomínali. Keď bol v telke a program niekto záhadne prepol, keď bol v divadle za zavretými dverami a ja som ho tajne pozorovala, keď som nakrúcala prvý film, robila prvé vystúpenia a rozmýšľala, či ma vôbec vidí, či o mne vie.

O chvíľu mám okrúhle narodeniny. Budem mať štyridsať. A bude to presne tridsať rokov od toho, keď som na desiate narodeniny dostal dôležitý dar. (Všimnite si moje matematické nadanie...) Môj brat Marián mi vtedy venoval platňu Abraxas Box. Neviem, či to myslel ako vtip, či to chcel pre seba a dal mi to, podobne ako sa vraj kupujú babkám gitary. Myslím, že nie, veď to bolo obdobie, keď mi začal púšťať Třirýchlostní Pepíček a podobné hudobné lahôdky, akých sú schopní iba naši hraví susedia Česi. Dostal som Abraxas.

Sympaťák, elegán, človek na úrovni. Tak majú ľudia zafixovaného českého speváka Pavla Bobka. Ten v 75. rokoch nemá žiadny dôvod končiť. Práve mu vyšiel nový album Kruhy.

Celý uplynulý týždeň som nemohol spať. Skúšal som na ľavom, na pravom boku, vody sa napil, vstal som a znovu si ľahol, ale oči sa nie a nie zavrieť, aj sladký sen ma zďaleka obišiel. Už vidím tie zlovestné úsmevy niektorých čitateľov, počujem, čo si hovoria o dôvodoch mojej bezsennosti.

Hymny majú zaujímavý život. Dá sa na nich pekne vidieť, čo dokážu detaily. Texty sú väčšinou tie šťastnejšie, aj keď, aj tu sa vie udiať všeličo. Neviem, čo by Janko Matúška povedal na maličkú zmenu, keď sa v tej našej zmenilo v prvej slohe „sa“ na „ich“. Týmto sa totiž zmysel druhej slohy úplne pootočil. Chceme zastaviť niečo, čo nás má prebrať. Áno, tvrdý spánok je úžasný, sám by som chcel byť často medveďom v zime, ale neviem, neviem, či to tak Janko myslel. S hudbou je to ešte zapeklitejšie.

Máj je pekný mesiac. Nádherný. Prvý máj je výnimočný. Najväčšiu úctu mu dali bratia Česi, ktorí si ho spolu s prvým aprílom – ďalším rovnako pekným a dôležitým dňom – uctili až tak, že ho vyčlenili z mesiacov a dali mu zvlášť meno. První máj. Apríl. Ostatné májové dni sú v Česku květnami, aprílové zas dubnami. Neviem, ako majú riešené kalendáre, či majú štrnásť mesiacov a v mesiacoch máj a apríl je len jeden deň. V každom prípade ich treba za tento prístup oceniť, oba dni si zaslúžia samostatné pomenovanie.

Majú k dispozícii to, čo ešte pred desiatimi, pätnástimi rokmi nemali. Všetky tie veci, služby, informácie by im mali zjednodušovať život, i keď opak môže byť pravdou. A na rastúce zúbky aj tak nepomáha nič.

Prilietajú prvé lastovičky reštrukturalizácie bánk? Príde Holandsko o AAA rating? Španielsko vyhralo bitku, no vojna sa ešte neskončila. Sarkozy chce opäť siahnuť na poklad zakopaný v Európskej centrálnej banke (ECB). Moje čriepky z eurozóny posledných dní.

Američania už dávno nemajú najvyšší mrakodrap sveta, nemajú najlepšie autá či letiská, a do desiatich rokov možno obrovskú americkú ekonomiku prerastie čínska. Mnohé iné veci však v Amerike zostanú ešte nadlho „naj". Napríklad americké politické kampane. Tento týždeň majú stranícky zjazd Demokrati prezidenta Baracka Obamu, minulý týždeň oficiálne nominovali Mitta Romneyho za svojho kandidáta Republikáni. Stranícke centrály a ich spriatelené organizácie do 6. novembra minú miliardy dolárov na podporu svojho kandidáta a diskreditáciu protivníka.