Čo urobí administratíva, ktorej osem rokov bolo poznamenaných najdramatickejším rozkladom bezpečnostných štruktúr od roku 1945? Začne moralizovať o palestínsko-izraelskom konflikte.
Srdcom západného politického usporiadania je slobodná súťaž myšlienok v takom rámci, na ktorom sa zhodnú ľavičiari, pravičiari, konzervatívci, liberáli či zelení.
Po ceste do Paríža som mojich pravicových priateľov prekvapil tvrdením, že francúzska Socialistická strana je viac protrhová než súčasná Republikánska strana v USA.
„Federalizmus“ je v bežnom vnímaní skratka pre právomoci presúvané salámovou metódou od národných štátov do európskych inštitúcií. Ale môže to byť inak.
Od začiatku vojny zahynulo v Sýrii viac ako 400-tisíc ľudí – štyrikrát toľko, ako v Bosne a Hercegovine medzi rokmi 1991 a 1995. A niektorí už majú v hľadaní vinníka jasno.
Výsledok britského referenda je pripomenutím, že pokrok nie je ulica s jednosmernou premávkou. O výdobytky života v modernej spoločnosti môžeme prísť oveľa ľahšie, než si myslíme.
Mantrou dneška je hovoriť o úspechu pravicových populistov ako o „budíčku“ pre politické elity. Ale to je neužitočná mantra, pretože budíček znamená pre každého niečo úplne iné.
Zabudnite na plagiátorstvo Melanie Trumpovej, ktorá okopírovala do svojho príhovoru k Republikánom pasáže z dávnejšej reči Michelle Obamovej. To bol ten menší problém.
Jedna moja britsko-austrálska kamarátka (ktorá, mimochodom, hlasovala za brexit) nedávno poznamenala, že je rada, že takmer celú kampaň strávila v Austrálii.
