Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Európa potrebuje federalizmus – aký?

.dalibor Roháč .časopis .týždeň vo svete

„Federalizmus“ je v bežnom vnímaní skratka pre právomoci presúvané salámovou metódou od národných štátov do európskych inštitúcií. Ale môže to byť inak.

Európa potrebuje federalizmus – aký? ILUSTRÁCIA NATÁLIA LOŽEKOVÁ/NATALIALOZEKOVA.SK

čitateľom .týždňa netreba opakovať euroskeptické argumenty o tom, kam „salámový“ federalizmus viedol. Európske inštitúcie sa dnes často venujú oblastiam, ktoré si len zriedka vyžadujú európske riešenia: vzdelávaniu, rozvoju vidieka, boju s fajčením či rovnosti medzi pohlaviami.

Ešte horšie je však to, že salámová metóda urobila z Únie nefunkčného mačkopsa, ktorý neplní poriadne svoje funkcie. Napríklad – i keď má niektoré atribúty štátu, nemá prostriedky na vynucovanie svojich rozhodnutí. Má vlastnú menu, nemôže však vyberať dane. Pravidlá pre hospodárenie štátov, ktoré majú byť základom pre spoločnú fiškálnu politiku, sú všetkým na smiech. A Schengenu chýba spoločná azylová politika a ochrana hraníc.

„Bez federalizačnej reformy, skokovo a zhora, nemusí Únia svoju najbližšiu krízu rozdýchať vôbec.“

Európski lídri boli pri čiastkových posunoch k tesnejšej únii – napríklad pri písaní zmluvy z Maastrichtu – vedení vierou, že potrebné prvky funkčnej federácie sa dostavia neskôr, ako nevyhnutné odpovede na praktické okolnosti.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite