Po dlhom čase veľkého mieru a malých vojen, o ktorom si všetci mysleli, že bude trvať večne, vypukla prvá svetová vojna. Dôvody boli rôzne; mocnosti sa bili o trhy a teritóriá a vsali do svojho mocenského zápasu doslova celý svet. Jedným z dôvodov však bola celkom iste aj generačná vzbura synov proti otcom. Synovia sa hnali s vytreštenými očami do vojny ako lumíci do mora, kapali ako muchy za zvukov propagandistických píšťal, ktoré zneli často z úst najtalentovanejších spisovateľov, básnikov a prozaikov, slúžiacich v teplých vojenských spisovniach, kde vymýšľali vzletné slová, velebiace vojnu.

Dodnes si pamätám na to sklamanie a vnútorný hnev, keď mi mama do chutnej hovädzej polievky krátko pred načrením vhodila štipku toho zeleného nakrájaného čuda. Voňalo to ostro, chutilo horko a volalo sa to petržlen. Presnejšie jeho vňať.

V decembri prebehla médiami správa, že basketbalista Kobe Bryant v počte nastrieľaných bodov konečne prekonal Michaela Jordana. Legendárny tréner Phil Jackson mal dočinenia s obidvoma. V pozoruhodnej knihe spomienok opisuje, ako zvládal ich egá.

Môj zvyčajný prúd myšlienok sa zastavil a myseľ úplne stíchla počas tej polhodiny, keď som kráčala po Neptune Avenue ku Brighton Beach. Okolo mňa sa množili nápisy v azbuke. Slogany a reklamy na budovách mi pripadali známe – a to som tu ešte nikdy nebola.

Slovo je nebezpečná zbraň. Najmä, keď ho používajú tí, čo si to neuvedomujú, nevedia si predstaviť dôsledky, nepoznajú jeho skutočný význam. V čase mieru nesprávne použité slová pripravujú ľudí na konflikt. V čase konfliktu ženú ľudí do zabíjania. Na tomto vzťahu k slovu spočívajú piliere staronového druhu umenia – propagandy. Názorným príkladom je vojnový konflikt na Ukrajine ako materiál a hlavný zdroj inšpirácie. Všetci, čo sa na ňom nejako podieľajú, sa pretekajú v čo najväčšom majstrovstve v tejto oblasti.

Tu scénu znáte. Doma zbylo starší pečivo a ještě v pyžamu přemýšlíte, zda ho dát rozpéct a spotřebovat, nebo prostě vyhodit. Často si topinku rádi uděláte, má své kouzlo.

Tieto letné dni sú na Brusel neobyčajne horúce. Bývam u svojho nešťastného priateľa Jaceka, rovno pred Európskym parlamentom, na Námestí Lux. Malé námestie je smutne známe ako „mäsiarsky trh“ mladých eurokratov. Debaty, konferencie a recepcie, ktoré si inokedy v hlavnom meste užívam, sa teraz nekonajú. A tak sa potulujem po Námestí Lux.

Silvo Krčméry sa zoznámil s Dominikom Tatarkom v druhej polovici osemdesiatych rokov. Keď sa u neho v podkroví Silvo prvýkrát usadil, Dominik mu povedal: „Dajte si, prosím, dolu okuliare.“ Keď si ich Silvo sňal, Dominik povedal: „Máte tvár ako apoštol!“ A odvtedy ho už Dominik medzi nami takto menoval. Silvo Krčméry bol apoštol, ktorý celý život kráčal „naboso v sandáloch.“ Bol výnimočne nadaný, vedel cudzie jazyky, vedel pekne spievať, mal skvelú pamäť, ukončil na Karlovej univerzite v Prahe medicínu.

Fínsko je známe ako idylická Krajina tisícich jazier a lesov. Život aj v najväčšom fínskom meste, Helsinkách, je v porovnaní s európskymi metropolami pokojný, nehovoriac o menších provinčných mestách. A takým menším provinčným mestom je aj Jyväskylä v strednom Fínsku.

Rozkol v SaS Stranu Sloboda a Solidarita (SaS) v najbližších dňoch opustia poslanci Jozef Kollár, Daniel Krajcer, Juraj Miškov a Martin Chren. Rozhodnutie poslanca Juraja Drobu, ktorý vo vnútrostraníckom súboji podporoval Kollára, nebolo ešte v čase našej uzávierky známe. Nespokojencov po neúspešnom stretnutí s Jozefom Kollárom vyzval na odchod sám predseda strany Richard Sulík.