Keď sa povie sčítanie ľudu, navodzuje to až antické a biblické asociácie, eventuálne výjavy z čias Márie Terézie. Aj keď my sme už „ľud“ digitálneho veku, tomuto úkonu sa raz za dekádu stále podrobujeme a málokomu napadne otázka, na čo je to vlastne potrebné.


Vedúci Ateliéru režijnej tvorby na FTF VŠMU v Bratislave, filmový a televízny režisér Stanislav Párnický v poslednom čase obmedzil nakrúcanie seriálov, dorába film, takže sa dostal do pomalšej fázy práce. Konečne má čas nerobiť aj nič.



Celé roky, a to najmä na Západe, sa predpokladalo, že spolu s vývojom spoločnosti bude religiozita postupne miznúť. Nestalo sa tak, a na začiatku novej dekády nastal čas, v ktorom tvorcovia politík musia náboženstvo začať brať vážne.

Parlament ani minulý týždeň nezvolil generálneho prokurátora. Vládna koalícia si zobrala oddychový čas a bude o ňom, a teda aj o svojom ďalšom fungovaní rozhodovať na jar. Je osoba na čele prokurátory skutočne taká dôležitá, že pre ňu treba riskovať pád vlády?

Po celý čas svojho desaťdňového pobytu na filmovom festivale v juhokórejskom Pusane zháňam pohľadnice. Pociťujem akútnu potrebu ohlásiť do všetkých rodinných i priateľských zákutí, že navštíviť túto zaujímavú krajinu sa vyplatí, aj keď v nej s turistickým ruchom evidentne nerátajú.

Sú to iní Česi, Slováci, Poliaci, Nemci... Berú tisíce eur mesačne, žijú a pracujú tisíce kilometrov od svojich domovov, slúžia zvláštnemu súštátiu, o ktorom nikto nevie, čo to je, a už vôbec nikto netuší, čo z neho časom bude. Na návrší nad starým mestom si postavili vlastnú štvrť, ktorá, pretože do šírky veľmi rásť nemôže, mohutnie a šplhá sa do výšky. Nie sú obyvateľmi mesta, v ktorom celé roky žijú, ale ani krajiny, z ktorej pochádzajú. Sú to „Bruselčania“.

Na to, ako málo chodím MHD, stretávam revízorov pomerne často. A vzhľadom na to, že som ešte aj dosť paranoidný jedinec, snažím sa vždy mať lístok. Boli časy, keď mi to bolo jedno, chodila som si láry-fáry a myslela som si (neviem prečo) že ich rozoznám, keď budú nastupovať a rýchlo vystúpim.

Milý Emil, už som ti písal, že nemám čo robiť, síce už prišla jar (najvyšší čas) a chystal som sa s Pajdušákovou trochu zveľadiť ten skromný pozemok vedľa nášho starobinca, ktorý honosne nazývajú záhradou, ale žiadna záhrada to nie je, je to len bývalý trávnik a jedna biedna lavička, na ktorú by sa človek bál sadnúť, lebo by už možno nevstal. Samozrejme, narazilo to na odpor.


Predseda parlamentu Richard Sulík mal takýto plán: 2010 opozícia, 2014 parlament. Nejako to prešvihli a teraz ho mrzí, že má málo času na deti. Aj tak považuje za veľké šťastie, že všetko, čo v živote robí, robí, lebo chce a má na to chuť.

Milióny rokov uplynuli, kým ľudia prestali jesť ako zvieratá, zamenili pazúrik za nožík, lyžičku a vidličku. Za ten dlhý čas sa zmenil príbor, jedálny lístok, ba aj samotní hodovníci. Pozrime sa na ontogenézu a fylogenézu stolovania.