Vzorový príklad filmovej maniery. Diváci vydaní napospas režisérovej svojvôli. Skoro tri hodiny čistej samopaše: film bez príbehu, zato s pointou, ktorá nepoučenému divákovi vôbec nemusí dávať zmysel. A predsa...

V polovici júla 1969, len tri dni pred štartom Apolla 11 z mysu Canaveral, zaburácali v ďalekej kazašskej stepi motory sovietskej rakety, ktorá vyniesla tajné teleso s destináciou Mesiac.

Časy sa menia a o bublinách sa už nehovorí ani tak v súvislosti s vysmiatymi detskými tvárami a bublifukom so saponátovou vodou ako o dôsledku rôznych vládnych politík, ktoré majú za následok nasmerovanie veľkého množstva peňazí do oblastí, kam by sa na voľnom trhu dostala len časť z nich.

Je to 350 km. Neexistuje vzdialenosť, ktorú by neprekonal futbalový fanatik, ktorý chce vidieť svoj tím. Tých 350 km je nič v porovnaní s cestou, ktorú o týždeň absolvujú slovenskí priaznivci, ochotní vidieť našu reprezentáciu na Majstrovstvách sveta v Južnej Afrike. Tristopäťdesiat kilometrov, takú vzdialenosť sme spolu s tromi tisíckami Slovákov absolvovali autom do Klangenfurtu, kde naša reprezentácia odohrala prípravný zápas s Kamerunom.

Podnikanie s minerálkami je vysoko konkurenčný biznis. Prevláda v ňom silný lokálpatriotizmus až ekonomický nacionalizmus. Na zotrvanie a prežitie treba ustavične vylepšovať produkty, hľadať nové trhy a bojovať s obchodnými reťazcami.

Amália Babitz sa narodila roku 1909 v Deutsch Proben, teda dnešnom Nitrianskom Pravne. V tom čase bola dedina z 80 percent nemecká. Amália bola veľmi atraktívne dievča a napriek tomu, že bol o ňu medzi miestnymi mladíkmi značný záujem, zaľúbila sa do slovenského učiteľa z Prievidze Antona Horského a v roku 1934 sa zobrali. Mladomanžel učil na škole a okrem toho vyučoval hru na husliach. Tri roky po svadbe sa im narodilo dievčatko, neskôr chlapček. Manželia bývali v Prievidzi, ale Amália udržiavala úzky kontakt s milovaným Pravnom. Vyzeralo to, že ich šťastiu nič nestojí v ceste. Nad Európou sa však už sťahovali mraky.