Je spolková kancelárka Angela Merkelová ženskou reinkarnáciou „nemeckého Michela“? Na karikatúre zo štyridsiatych rokov 19. storočia je tento nemecký „pán obyčajný“ zobrazený ako obeť bezohľadných susedov, ktorí mu vyprázdnili vrecká a ukradli dokonca aj košeľu.

Pred dvoma týždňami strávila takmer päť hodín na polícii. Vyšetrovatelia jej odobrali vzorky DNA aj odtlačky prstov. Snažili sa ju zastrašiť, aby už nepísala o kauze tunelovanie, myslí si redaktorka Hospodárskych novín Martina Ruttkayová Tvardzíková.

Výnimočný aj vo svetovom kontexte je tým, akým spôsobom viac ako pol storočia vytvára fotografickú esej o jednom meste – industriálnej Ostrave. Po auguste 1968 na päť rokov emigroval do Kanady, živil sa ako robotník, no vedomý si následkov sa vrátil do normalizačného Československa. Dokumentarista Viktor Kolář.

„Som guľkou v zbrani a ovládam ťa; Som Pravda, od ktorej utekáš a ovládam ťa. Pán sebazničenie.”

U. S. Steel zostáva americkí oceliari zostávajú v Košiciach prinajmenšom ďalších päť rokov. V utorok sa vládna delegácia na čele s premiérom Robertom Ficom vrátila z rokovaní v centrále U. S. Steel v pennsylvánskom Pittsburghu a medzi obidvoma stranami sa podpísalo memorandum.

Málokto ich pozná a ešte menej ľudí ich aj skutočne jedlo. Pričom v sedemnástom storočí sa u nás pripravovali ako na bežiacom páse a preskočili v obľúbenosti aj zemiaky. Malé, nevzhľadné hľuzy, ktorým sa hovorí všelijako, no najčastejšie topinambury.

Chmáry nad slovenskými verejnými financiami dostali opäť o čosi temnejšie zafarbenie. Paradoxne, prvé optimistickejšie dáta o oživení – po roku a pol recesie v Únii – vyvolali u páru Fico & Kažimír presne opačnú odpoveď, než akú by Slovensko potrebovalo. Tu je: „Z viacerých ukazovateľov ekonomického vývoja sa dá odčítať, že Slovensko akoby krízu definitívne nechávalo za sebou,“ napísal vo svojej pravidelnej epištole pre HN predseda vlády.

Keď som v roku 2002 dopisoval diplomovú prácu o tom, ako štátna monopolná produkcia peňazí vyvoláva hospodárske cykly, bola rakúska škola ekonómie obskúrnym a zdanlivo prekonaným ekonomickým smerom, ktorý sa podľa mnohých nachádzal na jednosmernej ceste k zabudnutiu. Takmer všetci „Rakúšania“ aktívni na Slovensku sa osobne poznali a pravidelne sa stretávali na pár organizovaných akciách. Rakúsky pohľad na ekonomické javy bol v akadémii, ale aj finančnej praxi zásadnou prekážkou v kariére a mnohí ekonómovia preto pociťovali potrebu dištancovať sa od neho esejami typu Prečo nie som Rakúšan.

Je jeden z posledných teplých septembrových večerov. V malej, pomerne drahej reštaurácii neďaleko dôstojnej monarchistickej budovy Viedenskej burzy je ešte pár miest voľných. „Aj Rakúšania sa naučili v minulých rokoch šetriť,“ hovorí čašník, ale nie namrzene. „Chodí menej ľudí, no zatiaľ to stačí, Gott sei dank.“