Ak sú médiá plné reklám na rôzne tabletky, pomôcky a potravinové doplnky na chudnutie, ale najmä na odvykanie od fajčenia, netreba pozerať ani do kalendára, je tu nový rok, čas predsavzatí, že začneme lepšie a zdravšie žiť.

Skvelé roky sú preč a tú našu strednú Európu čakajú horšie časy. Napríklad je dosť možné, že už v tomto roku sa ukáže, že peniaze z Bruselu, na ktoré sme si v priebehu minulých rokov zvykli, a tak nejako ich zahrnuli do svojich štátnych rozpočtov, čoskoro nebudú, alebo ich bude omnoho menej. Väčšina krajín západnej Európy, ktoré dávali do spoločného únijného rozpočtu výrazne viac peňazí, než koľko z neho dostávali, majú a budú mať problémy samy so sebou. A ich ochota dávať niečo na chudobný a až na výnimky omnoho menej zadlžený Východ bude výrazne menšia, ako bola.

Je to zvyčajný obrázok. Ak pri stole sedia iba chlapi a vedú husté reči, je len otázka času, kým pred jedným z nich alebo rovno pred všetkými pristane hora surového mäsa. Poriadny, nefalšovaný tatarák.

Niekedy si v tých našich novinách, kde je vekový priemer okolo dvadsaťpäť rokov, pripadám vážne starý. Mnohí moji kolegovia, čo pred pár rokmi dokončili vysokú školu, alebo ani to nie, sa len nechápavo usmievajú, keď im vykladám o zážitkoch z vojny o Náhorný Karabach, týždennej vojne o Slovinsko a podobne. Asi najviac neveriaco sa však v poslednom čase zatvárili, keď som začal spomínať na jednu zo svojich služobných ciest, ktorú som absolvoval s Alexandrom Dubčekom.

Boli časy, keď európsku integráciu charakterizovali štyri základné slobody. Dnes sú to tri nápadne podobné problémy s jedným menom. Volá sa deficit. Európsku integráciu dnes charakterizujú tri deficity.

Pred časom sme textom Prečo čítať Shakespeara začali seriál o najvýznamnejších autoroch západného kánonu. O tom, prečo treba čítať Homéra a v čom to môže byť inšpiráciou aj pre našu politickú pravicu po voľbách, píše Matúš Porubjak.

Boli časy, keď sa väčšina intelektuálov hlásila k ľavici. Spisovatelia, výtvarníci, architekti, novinári či básnici boli dokonca inšpiratívni aj pre ostatných.

Verejnoprávna televízia pripravila na minulú stredu okrúhly stôl, aktuálne zaradený do vysielania. Vyslyšala tak volanie aktivistov. No pripomeňme, že na bratislavskom Námestí SNP spolu s volaním po okrúhlom stole v televízii odznelo aj tvrdenie, že dnes pracujú novinári s oveľa silnejšou autocenzúrou ako v časoch socializmu. Čo je teda dosť bláznivé tvrdenie.

Aspoň raz za rok sa treba poriadne odviazať. Odložiť starosti, realistické ciele aj vážnu tvár a prevteliť sa do vysnívanej roly. Je čas byť hrdinom, princeznou, šašom, kolombínou, muž ženou a žena mužom. Raz za rok sa to dá vyskúšať celkom legálne. Sú predsa fašiangy.

Trilógia Millennium predčasne zosnulého švédskeho spisovateľa Stiega Larssona vyšla v slovenskom preklade v rokoch 2008 a 2009, teda ešte v čase jej svetového boomu.