Prezidentské voľby, ktoré na budúci rok čakajú Spojené štáty americké, budú v poradí päťdesiate siedme. Nie je to okrúhle číslo, no je to dôležitý míľnik vo vývoji krajiny. A hoci do šiesteho novembra, keď sa majú konať, zostáva dosť času, boj prebieha už teraz.

Prezidentské voľby, ktoré na budúci rok čakajú Spojené štáty americké, budú v poradí päťdesiate siedme. Nie je to okrúhle číslo, no je to dôležitý míľnik vo vývoji krajiny. A hoci do šiesteho novembra, keď sa majú konať, zostáva dosť času, boj prebieha už teraz.

Som Husákovo decko. Nie biologicky, samozrejme, až taký veľký pankáč nie som, ale ideologicky celkom určite. Najzvrhlejšie sa to prejavuje tak, že permanentne pochybujem o svojej užitočnosti. Také to súdružské čosi vo mne kdesi stále bije na poplach a núti ma hľadať odpovede na otázky, ktoré by som si, súc autonómnym jedincom, jednoducho nemal klásť.

Znie vám to absurdne? Ak áno, je to dôkaz, ako sa stredná Európa za sto rokov zmenila. Ešte koncom 19. storočia bola Budapešť najväčším slovenským mestom. Tak, ako najviac Poliakov žilo v Chicagu, tak najviac Slovákov nežilo ani v Prahe, ani vo Viedni, ale v Budapešti.

Akým metrom sa meria sláva? Počtom predaných nosičov, počtom fanúšikov na koncertoch? Z matematického pohľadu určite.  V reálnom živote je skutočne slávny ten, kto vnikne do vášho sveta bez toho, či by ste to chceli, alebo nie.  

Už sa zdalo, že ruská politická scéna nemá žiadnych nových hráčov. Premiér Putin založil na svoju podporu široký Národný front a politický boj sa skončil. A zrazu prišiel on.

Sedím v riaditeľni, medzi mnou a riaditeľkou je veľký stôl a esej môjho syna. Nemám tieto chvíle rád. Ale neznášam zlé rozhodnutia, keď ide o moje deti. Súhlasím s Wellsom. Jeden otec je viac ako sto učiteľov.

Chýba tu zápletka hodná čo i len „béčkového“ filmu – ten človek sa skrýval v dome svojho príbuzného, ktorý sa volá (nikdy by ste neuhádli!) Mladić.

Média musí být nepochybně kritická vůči každé vládě, musí její činy poměřovat tradiční morálkou a přízemním realismem, jinak bychom rezignovali na zlepšování světa a politici by nás brzy přivedli svými nápady a korupcí na mizinu. Někdy mám však dojem, že je dnešní komentariát všude v Evropě (bez ohledu na politický předsudek) naprosto jednotný ve svém pesimismu a negativismu. Jinými slovy – až na malé výjimky není loajální vůči městu a reálnému světu a dokonce ani vůči sobě, jako by se divil, že jsme ještě nespáchali sebevraždu.

Systematická likvidácia viac než sto rokov vybojúvaných reforiem, ktoré po voľbách pred rokom začala súčasná vláda, vyvolala občiansky hnev.