Vedieť sa pozerať na utrpenie a netrpieť si vyžaduje nadľudské úsilie a aj trochu cviku. Aspoň zo začiatku. Keď prídete prvýkrát do Ázie alebo do Afriky, alebo do rómskej osady, môže vás z toho až zachvátiť hnev. „Prečo sa, dočerta, viac nesnažia!!!” alebo „Prečo, preboha, tých psíkov radšej neutratia!”, alebo „Takto nechať dieťa bosé v tej zime!!”.

Jihlava je pekné mesto na Českomoravskej vrchovine. Nebyť škaredého komunistického obchodného domu na námestí, tak dokonca krásne. Mesto, ktoré bolo popri Kutnej Hore jedným z najväčších nálezísk striebra v Európe svojej doby, výrazne prispievalo k tomu, že České kráľovstvo bolo až do tridsaťročnej vojny jednou z bohatých krajín Európy.

Ani neviem, kde začať tento príbeh. Vyzeral ako ilúzia a sen, pretváral sa v čase nevyspytateľných 13 mesiacov. A skončil sa krásne, dojímavo, veľkou, doteraz nepoznanou radosťou. Sneh v Chorzowe sa roztopil prívalom našej futbalovej eufórie. Vrátila sa, hoci sme si mysleli, že jej už niet. Sme na majstrovstvách sveta!

Napísal štyri útle knižky a niekoľko poviedok, publikovaných v časopisoch. Na Nový rok 2010 oslávil 91. narodeniny. Hoci údajne každý deň písal, za posledných 46 rokov nevydal ani riadok, nekomunikoval s novinármi a nenechal sa fotografovať. A predsa to bol jeden z najdôležitejších spisovateľov 20. storočia.

Prečo sa Andreas rozhodol pre smrť napriek tomu, že netrpel bolesťami a plánoval svadbu? Je pre spoločnosť naozaj neekonomické starať sa o chorých a starých? Čo si o jeho asistovanej smrti myslí jeho opatrovateľka a partnerka Anežka Ongaľová?

Tridsať rokov od Nežnej revolúcie sa festival Divadelná Nitra venuje slobode. Hoci ošúchané motto Podoby slobody nepatrí k tým najvydarenejším, našťastie to neznamená, že organizátori zvolili ľahkú cestu. Napriek tomu stoja na križovatke.

S Čechmi máme veľa spoločného: 75 rokov sme žili v jednom štáte, 40 rokov nás gniavil komunizmus, pred 20 rokmi sme spolu skandovali „nežnej revolúcii“ a dnes máme – hoci každý v inom zmysle – dosť bláznivé politické scény.

Emil, ďakujem Ti za veľkonočný pozdrav, aj keď si mi ho poslal trochu predčasne, lebo do Veľkej noci ešte zopár dní zostáva, ale aj tak ma potešilo, že si si na mňa spomenul, hoci neviem, prečo si vybral pohľadnicu s nápisom Veľa vody!, ako keby na Veľkú noc mali polievať mňa.

Nie je veľa vecí, ktoré by boli natoľko ospievané mnohými národmi ako hory. Človek by povedal, že v končiaroch hôr príroda ponúkla šťastnejším národom úžasnú vizuálnu skratku k národnej duši, dramatickú metaforu, ktorú je ľahko osláviť v súvislosti s domovom. Tie menej šťastnejšie národy, ktoré nemajú naporúdzi hory, potom ospevujú šíru diaľ, step, pusztu, prériu, snehové pláne, dokonca púšť, lebo aj z nich sa dá vydolovať krása potrebná ako metafora domoviny, rodnej krajiny.

Od krachu kodanského klimatického summitu mnohí ukazujú prstom na čínske vedenie za to, že zablokovalo záväznú celosvetovú dohodu o potlačovaní uhlíka. Vzdor čínskej vlády však bol pochopiteľný a – nevyhnutný. Tí, ktorí rozhodujú o svete, by si mali prestať vylievať hnev: je na čase uvažovať o dômyselnejšej klimatickej politike.