Bol hokejový draft 1996. V Kiel Centre v St. Louis sedelo a čakalo na zavolanie svojho mena niekoľko stoviek mladých hokejistov. V treťom kole bol na rade New York Islanders. Generálny manažér pristúpil k mikrofónu a hlásil: obranca, narodený v Trenčíne, poslednú sezónu hral za Duklu. Začal som vstávať, okolosediaci chalani mi začali gratulovať. Vtom som začul meno Zdeno Chára.

Dúhový pochod je dôležitá akcia. Veľmi sa mi páči, ako dokáže spustiť plejádu označení, ako sa zrazu delí celá spoločnosť na takých, inakých, tamtakých. Deliace čiary sú dané, zrazu je jasné, kto je s nami, kto je proti nám. Zjednodušujú si to všetci, dokonca aj tí najliberálnejší liberáli radi kreslia vymedzovacie hranice.

Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu, často označovaný aj anglickou skratkou ICTY (International Criminal Tribunal for the Former Yugoslavia), vznikol rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN číslo 827, ktorá bola prijatá 25. mája roku 1993. Bolo to dva roky po vypuknutí prvého ozbrojeného konfliktu na Balkáne – prvej vojny zo série tých, ktoré sa začali po rozpade komunistickej juhoslovanskej federácie.

Večerné televízne správy o udalostiach dňa uzatvárajú deň ako posledná formalita všade na svete. V Amerike však majú ešte menej serióznu, no o to zábavnejšiu dvojičku. Prichádza na rad ako posledný program v prime-time, teda predtým, ako masy vypnú televízor a idú spať. Namiesto udalostí sú stredobodom výrazní ľudia.

Sedím v riaditeľni, medzi mnou a riaditeľkou je veľký stôl a esej môjho syna. Nemám tieto chvíle rád. Ale neznášam zlé rozhodnutia, keď ide o moje deti. Súhlasím s Wellsom. Jeden otec je viac ako sto učiteľov.

Slovensko je dobrá krajina na hudobnú kariéru. Takí Briti či Američania to majú ťažké – nemôžu snívať, že si raz zahrajú v Anglicku či USA. Hrajú tam totiž každú skúšku. A aj keď niektorí radi cestujú, nie je to ono dobýjanie zasľúbenej zeme.

Zladený orchester z Nou Campu potvrdil očakávanú zvesť, že žijeme vo futbalovej ére FC Barcelona. Štvrtý triumf v Lige majstrov, z toho tretí za ostatných šesť sezón, je toho dôkazom. Wembley korunovalo sympatického vládcu, ktorý, tak ako v roku 2009, jasne prevýšil Manchester United.

V nedeľu večer v divadle Aréna vykričal publiku hlavný hrdina hry Kukura našu kultúrnu priemernosť. Po vzore Bernhardovho Teátermachra im vmietol do tváre, že v televízií u nás vládne „priemernosť popoludňajších sérií v hlavnom vysielacom čase“, že nás nezaujíma svetová a ani vlastná klasika, že po Európe stoja rady mladých ľudí pred galériami a divadlami – a tu? No, tu nič.

V električke sa zhovárajú dvaja mladíci. Počul si, že premenujú Moskovské námestie? Áno, ale predsa ho všetci budú nazývať Moskovským. Dostane meno po nejakom Kálmánovi Széllovi, ale kto už vôbec pozná to meno? (Kálmán Széll, 1843 – 1915, bankár, politik, predseda Uhorskej vlády v rokoch 1899 – 1903. Pozn. red.) Poučné.

Tlačiarne každodenne chrlia tisíce nových vizitiek. Valce už sú unavené z ustavičného odtláčania rovnakých slov: account, manager, junior, senior, product, brand, executive. Stále dookola, až to vyzerá, že toto sú pracovné zaradenia, z ktorých povstal svet.