Podpísané, čo ďalej? Minulý týždeň podpísali s Európskou úniou dohodu o voľnom obchode tri krajiny, ktoré boli v 20. storočí súčasťou Sovietskeho zväzu: Ukrajina, Gruzínsko a Moldavsko. Túto dohodu v novembri minulého roku odmietol vtedajší prezident Ukrajiny Viktor Janukovyč, keď sa podriadil Rusku.

K Veľkému divadlu za koľko? Osemsto. Čoooo, veď to zbehneš po Novom Arbate, zahneš doľava popri Manéži a sme tam. No tak dobre, šesťsto. Lenže ešte včera som platila menej! Musíte ma pochopiť, sankcie, ten rubeľ tak rýchlo padá, šomre taxikár. A padá len tebe!? Mne vari nepadá!?

Ukázalo sa, že sankcie, ktorým mnohí neverili, majú veľký vplyv. Moskva musí teraz konať tak, aby Západ sankcie zrušil, inak bude mať ich ekonomika problémy.

S novym godom! Novoročný prejav ruského prezidenta zacementoval smer zahraničnej politiky, ktorá bola v roku 2014 zdrojom obáv. Vladimír Putin označil anexiu Krymu za návrat polostrova k vlasti. Zdôraznil, že ruská láska k vlasti sa prejavila v „bratskej podpore obyvateľom Krymu a Sevastopoľa, keď sa tí rozhodli pre návrat domov“. Novoruská vízia prezidenta je neochvejná napriek sankciám.

Začiatkom novembra vystúpil na košickom festivale Ars nova Gidon Kremer. Svetoznámy lotyšský huslista, ktorý patrí medzi najvplyvnejšie osobnosti klasickej hudby, je príkladom toho, že interpret neoslovuje svet len svojím umením, ale aj názormi a postojmi.

V Rusku sa začala diskusia o novej podobe opozície voči Putinovi. Svoj manifest s názvom Otvorené Rusko predstavil Michail Chodorkovskij. Prinášame ďalší príspevok do tejto diskusie – text Vladimíra Pastuchova, ktorý kritizuje liberálnu opozíciu za to, že jej chýba program.

Rozvíjať kultúru v regiónoch nie je ľahká úloha. Bardejov má však šťastie na ľudí, ktorí sa o to neúnavne snažia. Medzi nimi je aj dizajnér Peter Javorík, ktorý neznáša mestské nástenky, obalené do červeného plátna.

Ako novinár v Rádiu Slobodná Európa sa venoval najmä Rusku. Keď ho ovládol Putin, Rusko ho prestalo zaujímať. Roky sa potom zaoberal konfliktom v bývalej Juhoslávii. Dnes ho najviac zaujíma to, čo sa deje v strednej Európe. Milan Nič.

Poľské dejiny majú iný charakter ako tie naše. A nič o tom nesvedčí viac, ako Varšavské povstanie z roku 1944.

Biľakov pamätník Komunistická strana Slovenska odhalila pamätník Vasiľovi Biľakovi v jeho rodnej obci Krajná Bystrá pri Svidníku. Obec mu tiež udelila čestné občianstvo a pri odhaľovaní pamätníka rečnil aj starosta. Biľak bol pritom prominentným komunistickým funkcionárom a jeho meno je aj pod pozývacím listom pre armády Varšavskej zmluvy, ktoré v roku 1968 okupovali Československo. Stal sa tiež jedným zo symbolov následnej normalizácie.