Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Svet

.časopis

Podpísané, čo ďalej? Minulý týždeň podpísali s Európskou úniou dohodu o voľnom obchode tri krajiny, ktoré boli v 20. storočí súčasťou Sovietskeho zväzu: Ukrajina, Gruzínsko a Moldavsko. Túto dohodu v novembri minulého roku odmietol vtedajší prezident Ukrajiny Viktor Janukovyč, keď sa podriadil Rusku.

Moskva, ktorej cieľom je colná únia s postsovietskymi štátmi, vníma podpísanie dohody ako svoju prehru. Obáva sa, že na ruský trh si cez Ukrajinu nájdu cestu lacné výrobky z krajín EÚ, prípadne že Rusko zaplavia ukrajinské výrobky, ktoré vyženie z ukrajinského trhu európska konkurencia. Hrozí teda, že Rusko zvýši clá na dovoz z Ukrajiny, čo by malo pre Ukrajinu vážne následky. Reakcia Ruska na dohodu má však predovšetkým politické pozadie. Ukrajinu, Gruzínsko aj Moldavsko stále považuje za sféru svojho vplyvu a dnes nie je o nič ochotnejšie zmieriť sa s momentálnym západným smerovaním týchto krajín ako v novembri 2013. Preto panujú obavy, že Rusko na podpis dohody zareaguje eskaláciou napätia na východe Ukrajiny.
.mg

Hlavou Európskej komisie
bude luxemburský expremiér Jean-Claude Juncker. Odpor britského premiéra Davida Camerona nemal účinok. Junckera podporila aj Angela Merkelová, ktorá spočiatku váhala. Juncker má povesť politika, ktorý je za hlbšiu integráciu EÚ.
Sudánska kresťanka Meriam Ibrahim, odsúdená za údajné odpadnutie od islamu na smrť, bola po tlaku medzinárodného spoločenstva a ľudskoprávnych organizácií prepustená. Vzápätí ju zatkli za pokus vycestovať z krajiny a opäť prepustili. S manželom, ktorý je americký občan, a s dvoma deťmi sa uchýlila na americkú ambasádu.
Belgické mesto Ypres hostilo lídrov 28 európskych krajín, ktorí si pripomenuli sto rokov, ktoré ubehli od začiatku prvej svetovej vojny. Herman van Rompuy v prejave zdôraznil, že ceremoniál nepripomína len začiatok vojny, ale najmä „bezhlavý pochod do priepasti“, ktorý jej predchádzal.
Iracký premiér Malikí uviedol, že dodávky bojových lietadiel od USA meškajú, zato však očakáva, že do Iraku budú dodané ruské bojové lietadlá.

Osobnosť: Petro Porošenko/
Ukrajinský prezident navrhol zmeny v ústave, ktoré by obmedzili právomoci jeho úradu. Zmeny by zjednodušili odvolávanie prezidenta, zmenšili jeho vplyv na výber členov kabinetu a posilnili právomoci parlamentu. Zároveň ponúkol východným oblastiam posilnenie ich postavenia.

Antiosobnosť: Sergej Glaziev/
Poradca ruského prezidenta Vladimíra Putina sa  vyjadril, že Petro Porošenko, ukrajinský prezident, je nelegitímny a nemá právomoc podpísať asociačnú dohodu s EÚ. Varoval EÚ pred „nacistami“ z Ukrajiny. Na otázku médií, či považuje Porošenka za nacistu, odpovedal: „Samozrejme.“

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite