Nechcem síce živiť chýry, že sa Srbsko scvrkne ešte väčšmi, ale správy belehradských novín Politika ma postavili do pozoru: píše sa tu, ako istý moslim z regiónu Sandžak pred súdom tvrdil, že ani trochu nerozumie srbčine. Preto trvá na svojom práve na tlmočníka, ktorý by mu všetko prekladal do bosniančiny, jeho materinského jazyka. Keďže srbčina a bosniančina sú len dve pomenovania pre ten istý jazyk, zápisnica z pojednávania pôsobí ako absurdná dráma.

Kniha Moja dedina, ktorú zostavila Anna Schirlbauer, obsahuje práce fotografa Igora Grossmanna od začiatku päťdesiatych rokov do roku 1968, keď sa v zrelom veku stal fotografom profesionálom a odsťahoval sa do Bratislavy.

Športové dokumenty sú v Amerike filmovou disciplínou, ktorú môžeme len obdivovať. Väčšinou z diaľky, o mnohých vynikajúcich sfilmovaných príbehoch z ríše športu sa ani nedozvieme. Američania však majú desiatky, možno stovky hrdinov bejzbalu, amerického futbalu, basketbalu, golfu či automobilových pretekov a nakrútili o nich tisícky hodín dokumentárnych filmov vyvolávajúcich zimomriavky.

Keď mala moja sestra premiéru filmu Krehká identita v Slovenskom dome v Prahe, premietač zabudol dať dolu kryt z premietačky. Film bol, až na malý krúžok v strede, úplne rozostrený. Keď to sestra zbadala, zhíkla: „Ale takto som to nenatočila!“ Premietač sa na ňu otočil a bez mihnutia oka jej oznámil: „Ale natočila. Vy točíte takéto rozostrené zábery.“ „Ach,“ vzdychla sestra a bezvládne padla do kresla. Srdce jej búšilo a v hlave počula len hukot. Siahla po whisky na stole a už sa do konca filmu nespamätala. Keď po čase premietač zistil, že to on sám zabudol dať kryt z premietačky dole, nepovedal ani mäkké f.

Môj život bol vždy životom medzi múrmi. Múrom na nábreží Maleconu, ktorý ma oddeľoval od zvyšku sveta, o ktorom som počula len samé strašnosti. Múrom na škole, kam som chodila, keď sa zjednotilo Nemecko. Dlhým múrom, za ktorým sa schovávali nelegálni predajcovia sladkostí a iných potešení. 180-centimetrový betónový plot, cez ktorý niektorí spolužiaci vedeli preskočiť a ujsť z triedy pred nudou z indoktrinácie. A k tomu všetkému sa pridal múr mlčania a strachu. Doma si moji rodičia začali dávať prst na ústa a šepkať… niečo sa stalo, ale nepovedali, čo.

Preverených mien zo Slovenska ubúda, pár mladých sa tlačí do prvých tímov. Sezóna 2014/15 bude zaujímavá aj z nášho pohľadu. Ktorí mladíci majú šancu rozšíriť pomaly sa znižujúci počet Slovákov v NHL?

Čo majú spoločné Fantomas a najlepší kamarát Harryho Pottera Ron Weasley? Lietajúce auto! Na rozdiel od jazdiacich ponoriek či plávajúcich vlakov priťahujú tieto stroje ľudskú fantáziu už celé desaťročia. Dnes však prichádza doba, keď sa tieto sny stávajú skutočnosťou.

Možno túžite okúpať sa na modernom kúpalisku s nerezovým bazénom, jacuzzi kúpeľom a toboganmi. Takých kúpalísk už máme aj na Slovensku dosť. Ale zážitkom môže byť aj niečo iné – okúpať sa na kúpaliskách, ktoré majú patinu času.

Bol som nedávno pri tom, ako Fero Guldan osádzal na poľsko-slovenských hraniciach pamätník Vrbovi s Wetzlerom. Fero je slobodný človek. Stavia pamätníky tam, kde majú byť, a nie tam, kde mu to štát, či peniaze umožňujú. V Čadci sa mi o niekoľko hodín neskôr prihovoril občan: „A čo hovoríte na to, že už tretíkrát v histórii kráčame proti Rusom?“. Poznamenal som, že sloboda za to stojí.

Ako sa žije každodenný život, keď úspory zo dňa na deň stratia hodnotu, štát neprimerane zasahuje aj do toho, čo jeme a ako sa obliekame, keď vzťahy medzi ľuďmi vlčia? S hľadaním odpovede mi pomáhal pamätník mojej babičky, a najmä historička Gabriela Dudeková z Historického ústavu SAV.