V

Původně je lakros indiánská hra. Při sledování 15. ročníku Memoriálu Aleše Hřebenského minulý víkend v

Nápad Roberta Fica zriadiť parlamentné vyšetrovacie výbory sa stretol skôr s odsúdením. Upozorňovalo sa najmä na možné politické zneužitie proti opozícií a hľadali sa paralely so „slávnymi“ Macuškovými komisiami.

Micro.Wilsonic sa koná v zime a na jar v uzatvorených priestoroch a slúži pre nedočkavcov ako predkrm „macro.Wilsonicu“, odohrávajúceho sa v lete, posledné ročníky zväčša pod holým nebom.

Skutočne vám ležia na srdci hladujúce africké deti? Vzrušuje vás manželkina kamarátka? Sú vám tuční ľudia odporní? Myslíte si, že o päť rokov budete ešte stále so svojím manželom? Kradli ste niekedy?

Je päť hodín ráno. Taxikár mešká, a keď zazriem jeho auto, nečudujem sa. Vyzerá, akoby na ňom jazdili ešte Briti. Ospalí nakladáme batohy a lanom zaväzujeme kufor, aby veci nepovypadávali. Po ulici pobehujú iba psy, no kým prejdeme zo Starého do Nového Dillí, všade je ruch.

Krása sochy, ktorú dokáže vnímať oko, krása hudby, ktorú dokáže vnímať ucho, krása jedla, ktorú dokáže vnímať jazyk spolu s nosom, to všetko sú naozaj skvelé veci. Ale čo je to v porovnaní s krásou poškrabkania, ktoré dokáže vnímať chrbát?

Únor bílý, pole sílí. Za tento nápis na nástěnce dostal kdysi kamarád na gymnáziu ředitelskou důtku, protože měl přece připravit agitaci k Velké únorové revoluci. Komunisti začali před šedesáti lety občanskou válku v poválečném Československu.

Poznáte to: veci vycítené, ani nevieme ako, veci predvídané, ani nevieme ako. Čím to vlastne robíme? Máme naozaj schopnosť vycítiť či predvídať aj inak než piatimi zmyslami a rozumom? Máme naozaj niečo ako šiesty zmysel? Alebo je to celé len nezmysel?

Niekedy v lete v roku 1968 usporiadali Peter Repka a Ján Štrasser rozhlasovú anketu na tému: „Čo hovoríte na sviatok 13. júna?“