Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Bez mikrospánkov

.vladimír Potančok .časopis .hudba

Micro.Wilsonic sa koná v zime a na jar v uzatvorených priestoroch a slúži pre nedočkavcov ako predkrm „macro.Wilsonicu“, odohrávajúceho sa v lete, posledné ročníky zväčša pod holým nebom.

Micro.Wilsonic sa koná v zime a na jar v uzatvorených priestoroch a slúži pre nedočkavcov ako predkrm „macro.Wilsonicu“, odohrávajúceho sa v lete, posledné ročníky zväčša pod holým nebom.


Návštevníci menšieho z Wilsonicov zaznamenali tohto roku dve veľké zmeny – namiesto budovy Starej tržnice sa tentoraz odohrával v Spoločenskej sále PKO a zmenil sa i hlavný sponzor. To bolo poznať už pri vstupe do foyeru, kde sa šírilo prečudesné modré svetlo a všadeprítomné reklamné bublinky vytvárali dojem, že ľudia sa pohybujú na dne akvária. Keďže som ako jeden z mnohých neuposlúchol varovanie organizátorov, že Wilsonic presne dodržiava časový plán, úvodnú českú skupinu Even the hills have eyes som nestihol. Na pódiu už stáli páni Vančo, Hubinák a DJ Lixx zo zoskupenia Foolk. Od čias, keď som ich videl naposledy pod názvom Foolcut, zoštíhlili zostavu a hudobne povyrástli. Dojem z inteligentnej, nápadmi sršiacej eklektickej muziky s množstvom zaujímavých samplov a rytmicko-melodických riešení kazilo len Hubinákovo neposlušné gitarové kombo.

Keďže dramaturgia festivalu predpokladala postupnú gradáciu programu s čoraz žiarivejšími hviezdami a „vyklusávačkou“ nad ránom, na rad prišli zahraniční hostia. Najprv nemecký elektronický inžinier Michael Fakesch, známy z projektu Funkstörung, odohral živý set s vokalistom Taprikkom Sweezeem a hosťujúcim bubeníkom. Zaujímavá muzika, čerpajúca nápady z oldschoolovej elektroniky, funku a soulu, prinútila pár ľudí tancovať, no zdalo sa mi, že jej do dokonalosti čosi chýba – žeby humor? Prílišný dôraz na repetitívnosť vyznel v porovnaní s predchádzajúcim Foolkom jalovo. Najvyšší čas oprieť sa uprostred sály o barový pult, ktorý príjemne vibroval v rytme hudby.
Keďže miestnosť bola zaplnená tak spolovice, prejavilo sa to na väčšom pohodlí návštevníkov, o ktoré sa okrem barov starali aj pohovky a sedačky v loungovej sekcii či fajčiarsky stan postavený na čerstvom vzduchu zboku sály. Paradoxne tak mali viac možností dýchať kyslík fajčiari a ostatní videli aspoň kade-tade popísané O2. Hlavný sponzor sa zrejme postaral nielen o modré interiéry, ale aj o vizuálne efekty a svetelnú šou, ktorá bola viditeľne na oveľa vyššej úrovni, než na akú je návštevník takýchto podujatí u nás zvyknutý. Vtipná bola aj po balkónoch poskakujúca videoupútavka na veľký Wilsonic, ktorú nahrali pomaly už maskoti festivalu –  francúzske duo Nôze. Ďalším krokom k civilizovanosti podobných podujatí boli dobre inštruovaní členovia ochranky, ktorí namiesto toho, aby zbytočne strpčovali ľuďom život, iba upozorňovali neposlušných fajčiarov na existenciu špeciálneho stanu, pre nich určeného, a starostlivo dvíhali driemkajúce devy, zaujímajúc sa o ich zdravotný stav.  
Ten, kto prišiel hlavne kvôli muzike, však nemal čas na žiadne mikrospánky. Hneď po nemeckom triu sa postavil za stôl s dídžejskými inštrumentami Strictly Kev, alias DJ Food, reprezentujúci estetiku britského labelu Ninja Tune. Oproti svojmu vystúpeniu na vlaňajších Nu Jazz Dayz_FM zopár trackov pridal alebo ubral, ale niektoré vtipné mixy aj napriek opakovaniu nestratili svoje čaro. Čo malo ruky a nohy, tancovalo a tešilo sa zo známych i menej známych melódií a rytmov. Vizuály boli tiež zaujímavé, no kvalita vídžejingu sa ešte o dve triedy zdvihla, keď Fooda vystriedal Robin Brunson alias Hextatic. Počas jeho vystúpenia si prišli na svoje milovníci obskúrnych televíznych videoklipov a kreslených seriálov, z ktorých dokázal tvorivý vídžej poskladať v spojení s hudbou úplne nové príbehy. Mashupy – čiže zmiešavanie naoko a naucho nespojiteľných zvukov a obrázkov, sa vo vystúpeniach zástupcov Ninja Tune vyskytovali veľmi často.
Kto sa nazdal, že večer už má svoj vrchol za sebou, bol milo sklamaný. Vlasatý mladík s pseudonymom Boy 8-Bit, ktorý nastúpil po hlavných hviezdach, ich totiž podľa môjho názoru zatienil. Tento chlapík pracoval rovnako intenzívne hlavou i rukami a zo svojich „krabičiek“ dostával také šťavnaté a originálne zvuky, až som mal chuť hodiť mu na pódium časť svojho odevu. Gratulujem a ďakujem jemu aj organizátorom Wilsonicovho mladšieho brata aspoň touto cestou za nezabudnuteľnú noc!

micro.wilsonic, Bratislava, PKO, 18. apríl 2008
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite