Viete, čo je duša? Duša je taká drevená palička, niečo ako stĺpik medzi spodnou a

Dobre, je to omyl – Atlas predsa drží oblohu, aby na náš svet nespadla – ale už je taký zaužívaný, že sa s tým nedá nič robiť. Existuje vôbec pre „systematicky zoradený súbor máp, doplnený registrom, tabuľkami, grafmi a pod.“ iný názov?

"Veľký nedostatok bytov a z toho vyplývajúca požiadavka, že každý človek má nárok aspoň na strechu nad hlavou, núti moderných tvorcov hľadať takú formálnu reč a stavebné prvky, ktoré by pre každého boli rovnako užitočné a estetické," napísal roku 1931 bratislavský architekt Fridrich Weinwurm (1885).

Nakrútil filmy, ktoré sa stali kultovými, aj také, ktoré vojdú do dejín českého filmu, ale aj také, ktoré neboli úspešné a

Zelená je tráva, fotbal to je hra. Letos nejvyšší českou ligu vyhrála Slávie Praha. Druhá skončila také Praha, Sparta, do druhé ligy sestupuje také Praha, Bohemians 1905. Upřímně řečeno, sleduju fotbal ne jako fanda, ale jako divák. Zajímá mě hezká, technická a fair play hra.

V roku 1989 som si myslela, že už nezažijem Prvý máj. Taký aký sme ho poznali. Omyl. Dnes je prvý máj a vyzerá tak isto. Ľudia sú čierni, ale vlajky sú stále rovnako červené. Maoisti vyhrali voľby. Keďže sedia v parlamente, aspoň už nestrašia po horách a nevyberajú turistov. Nepálci im veria. Takmer všetci.

Už sme si zvykli. Slovensko-maďarské vzťahy dlhé roky vnímame najmä ako reťaz konfliktov. Prostredníctvom káuz, ako sú Mlynky, slovné potýčky medzi slovenskými a maďarskými politikmi, excesy Slovenskej pospolitosti a Maďarskej gardy, to potom často vyzerá tak, že naše spolužitie sa nedá nazvať inak ako studená vojna. Našťastie to nie je úplná pravda.

„Okamžiky, kdy nastane takové ticho – v nás a kolem nás -, až máme dojem, že slyšíme tajný tikot mechanismu světa.“ Touto vetou napísanou v roku 1943 sa začínajú dvojzväzkové, takmer tisícstranové denníkové zápisky košického rodáka Sándora Máraia, ktoré v edícii Paměť vydala pražská Academia.

Keď som bola malá, mama mi vravievala, aby som nebola taká „negatívna“, lebo vraj ľudia nechcú byť v prítomnosti negatívnych ľudí. Celkom som vtedy nevedela, ako to myslí, ten negativizmus.

Je to taký náš rodinný rituál. Obed je dojedený, káva vypitá a