Amerika je päť rokov po vypuknutí veľkej recesie v paradoxnom stave. Mnohé oficiálne štatistiky sa zlepšujú, ale niečo kľúčové sa nemení a pomaly sa zhoršuje.

Alebo vlastne radšej nie, žiadny otvorený list, ale názov je to dobrý, tak ho nechajme. To bolo takto: Je piatok večer, stojím pod hlavným pódiom a užívam si koncert Tonyho Allena, v tej chvíli absolútny hudobný vrchol festivalu. Afro džez, afro bít, či ako sa to volá, aj fusion by sa mi zdalo namieste, do publika prúdi nenormálna energia, hrajú virtuózne a predsa živelne, krásne.

Bratstvo, rovnosť, sloboda? Francúzsky štát v skutočnosti nestojí na týchto pilieroch. Má vlastnú politickú šľachtu, ktorá absolvuje tie správne školy, pohybuje sa v tých správnych kruhoch a za odmenu získava to správne spoločenské postavenie. Toto sú ľudia, ktorí vládnu Francúzsku.

Rozhádaní Mandelovci Nelson Mandela je vyše štyri týždne v nemocnici v Pretórii a je v kritickom stave. Veľmi nepríjemne preto vyznievajú spory v klane Mandelovcov, ktoré prebiehajú o pozostatky Mandelových detí. Minulý štvrtok telá troch Mandelových potomkov, ktorí zomreli už dávnejšie, preniesli naspäť do pôvodných hrobov v dedine Qunu (v tej dedine Nelson Mandela vyrástol).

Keď sa v decembri schvaľoval rozpočet na tento rok, opozícia aj niektorí ekonómovia upozorňovali, že očakávania príjmov sú nastavené príliš optimisticky. Padali aj slová o „rozpočte postavenom na vode“. Teraz sa v tej vode začíname topiť.

Bola sobota, rezervácia auta, ktorým som mal ísť na reportáž do vojnových zón konfliktu z deväťdesiatych rokov, Vukovaru a Osijeku, sa ukázala ako neplatná, a iné auto sa začiatkom prázdnin požičať prakticky nedalo. A tak som prišiel na záhrebské hlavné nádražie, čo je krásna uhorská secesná budova, a kúpil som si lístok do Rijeky. Cesta mala trvať štyri hodiny, ale pred odchodom jediného a posledného vlaku, čo šiel naspäť, mi zostávalo päť hodín na prehliadku prístavu, ktorý mal pre mňa mystický rozmer.

Riaditeľ RTVS Václav Mika hovorí, že princíp jeho práce vo verejnoprávnych médiách je technicky a logisticky rovnaký ako v tých komerčných. Prirodzene odlišný je v obsahu a úplne rozdielne sú vzťahy a vnútorné prostredie. Rozdiel je aj v tom, že na stene v kancelárii má len jeden monitor, na rozdiel od tej predchádzajúcej, kde ich bolo deväť.

Asi pred dvoma mesiacmi mi zavolala Ivana Kullová z Nadácie Pontis, povedala mi, že koncom mája organizujú Týždeň zodpovedného podnikania a že či by som v rámci toho týždňa nechcel moderovať nejakú večernú diskusiu. Hoci som nikdy v živote nepodnikal a ani zodpovednosť pravdepodobne nie je tou vlastnosťou, ktorá ľuďom ako prvá napadne, keď začujú moje meno, povedal som áno.

Varšava nebola zničená. Väčšina toho najkrajšieho, čo stálo v predvojnovej Varšave, bolo postavené znovu. Neraz z tehál z vtedy nemeckej Breslaui, Danzigu či Stettina, z tehál, ktoré tam po tom, ako sa doba upokojila a Poliaci zistili, že tam budú žiť azda už natrvalo, chýbali. Varšava, varšavské Staré a Nové mesto, Nowy Swiat, Kráľovský zámok, Lazienky, Wilanow, to všetko je tu a prekvapuje tých, ktorí majú o Varšave predstavu ako o meste panelákov a stalinistického Paláca kultúry, svojou krásou.

Polícia vyšetrovala škandalózne prevody pozemkov vo Veľ kom Slavkove viac ako päť rokov. Reštituentku Hildegardu Schulzovú ani jej vnuka Waltera Wiesnera, ktorí vedia o pozadí celého kšeftu, však dodnes nevypočula. Vyšetrovatelia totiž netušili, že dnes 96-ročná žena žije vo Švajčiarsku.