Francis Fukuyama po návrate do Spojených štátov rekapituluje svoju cestu na Ukrajinu, svoje stretnutia a najnovšie podstatné posuny v ukrajinskej protiofenzíve.

V posledných rokoch mnohí často a radi lomia rukami nad stavom globálnej demokracie: konkrétne nad nástupom autoritárskych veľmocí ako Rusko a Čína aj nad úpadkom demokratických hodnôt v zavedených aj nových demokraciách po celom svete. Neviem, či sa to trochu nepreháňa.

Postoje ku klimatickej zmene sa posúvajú, aj tam, kde predtým vládla skepsa, vidieť akceptáciu. Ako však prekonávať dávno vyhĺbené zákopy medzi politickými tábormi, keď má byť výsledkom optimalizácia štátnych politík?

Severoatlantické spojenectvo malo rôzne obdobia, dnes je už jeho potrebnosť nad slnko jasnejšia. Ako sa bude meniť ďalej? Akú rolu v tom zohrá Ukrajina a akú my ostatní? Pre .týždeň sa nad tým zamýšľa analytik Dalibor Roháč, ktorý pôsobí v USA a buduje tam povedomie o význame Ukrajiny.

Mesiace pred júlovým samitom NATO sa diskutovalo o Ukrajine a jej členstve. Zneli silné apely aj slabé výhovorky. Výsledok samitu je tiež zmesou sily aj slabosti. Čo z toho prevládne, je kľúčové – Putin sa díva.

Svetlo sveta uzrela výzva svetovo významných osobností na zachovanie otvorenej diskusie, slobody vyjadrovania, slobody bádania, slobody tvorby. Výzva proti cenzorskej mentalite. Medzi podpísanými sú Anne Applebaum, Francis Fukuyama, Salman Rushdie,...

Iránci v ňom videli národného hrdinu, pre Izrael či USA bol, naopak, fanatickým teroristom a nepriateľom číslo jeden. Generál Kásim Sulejmání, architekt iránskej agresie, je po smrti. Čo Američania spôsobili, keď zabili jedného z najmocnejších mužov Iránu?

Iránci v ňom videli národného hrdinu, pre Izrael či USA bol, naopak, fanatickým teroristom a nepriateľom číslo jeden. Generál Kásim Sulejmání, architekt iránskej agresie a dirigent vojen na Blízkom východe, je po smrti. Čo Američania spôsobili, keď zabili jedného z najmocnejších mužov Iránu?

Niektoré nové hnutia majú mnoho prienikov so socializmom. „Ak je niekto socialista, tak je často aj kultúrny bojovník, ktorý vidí všade diskrimináciu a presadzuje rodové kvóty či iné sociálne inžinierstvo,“ hovorí nemecký ekonóm Kristian Niemietz.

Francis Fukuyama vyhlásil koniec dejín pred tridsiatimi rokmi. Dnes, keď je liberálna demokracia na ústupe a čoraz častejšie sa ozýva volanie po alternatívnych riešeniach, stojí za to si jeho myšlienku pripomenúť.