Staroslavné hlavní město provincie Franche-Comté, ale i příjmení snad nejvýznamnějšího politického myslitele našich časů. Reprezentativní výbor z jeho esejistiky (438 str.) vyšel nedávno pod názvem Svoboda a pravda (CDK) a protože nelze učinit zadost tak rozsáhlému záběru, aspoň pár poznámek.

Európska skúsenosť pri diplomatickom vyjednávaní s ruským prezidentom znie, že jeho slovu sa nedá veriť. Prečo je to tak?

Svet morálky a politiky predstavuje špecifický problém tým, že je výsledkom ľudskej činnosti, no príliš často zjavne vzdoruje ľudským zámerom aj rozumu.

Náboženské očakávania sa vyskytujú v mnohých podobách. Na tomto mieste bude reč najmä o ich patologických deformáciách. Tie môžu viesť ku konaniu, ktorého dopady môžu predstavovať v lepšom prípade komické príbehy, inokedy však strašné katastrofy.

Niečo sa s tou našou prekliatou demokraciou deje. Umiernenosť už nie je politická cnosť, hľadanie kompromisov je podozrivé. Práve v dobe, keď sa politika opäť v rastúcej miere stáva synonymom morálneho bahna, rastie sklon politických vodcov vyjadrovať sa v pojmoch absolútneho dobra a zla a pateticky moralizovať.

Niekedy v druhej polovici tridsiatych rokov sa známeho švajčiarskeho reformovaného teológa Karla Bartha (1886-1968) ako hosťa prednášajúceho v Koložvári o Božom vyvolení a predurčení, niekto z poslucháčov spýtal, či je okrem viery v Božiu milosť a spásu možná aj viera vo vlastné zavrhnutie, prípadne zvestovanie takejto „viery“.