nezriedka ide o výčitku na adresu nejakého nám cudzieho názoru, ktorý sa označí za „ideologický“ v zmysle napr. nevecný, predpojatý, nevedecký alebo iracionálny. Môžeme však objaviť aj iné významové odtiene. Za ideológiu môžeme označiť akýkoľvek jasnejšie či menej jasne chápaný „izmus“, na ktorý vo verejnej debate dôjde reč –  napr. liberalizmus, konzervativizmus, progresivizmus, feminizmus, socializmus, komunizmus, fašizmus, rasizmus, sexizmus a pod. A to aj vtedy, keď sa sami k nejakému „izmu“ hlásime, a tento svoj „izmus“ kladieme ako svoju vlastnú stranícku či aktivistickú kauzu proti „izmom“ našich verejných protivníkov, intelektuálnych oponentov, kritikov či straníckych odpadlíkov.

To, že označenie „ideológia“ môže mať v bežnom použití takýto podvojný význam – raz ako „naša“ správna vec, inokedy ako nami kritizovaná bigotnosť nepriateľa –, prezrádza niečo o pôvode tohto pojmu, ktorý, ako sa môže ukázať, vedie k takémuto rozporu zákonite.