Choreografka Šárka Ondrišová práve odpremiérovala vo svojom alternatívnom divadle elledanse nové predstavenie Dlhá noc. V bývalom bitúnku prevádzkuje okrem divadla tanečnú školu, v ktorej aj učí. A keď nepríde upratovačka, tak aj záchody musí niekto umyť.

Zrejme jednou z najčastejších diskusií na tému Kuba je otázka, či možno na tunajšiu realitu aplikovať termín „socialistická“. Pre tých z nás, čo sme boli vychovaní knihami marxizmu, manuálmi vedeckého komunizmu a zväzkami Leninových spisov, je dosť tažké spájať kubánsky model s tým, čo sa v tých knihách píše. Keď sa ma na to niekto spýta, zvyknem odpovedať, že žijeme v štátnom kapitalizme, alebo, ak sa to tak dá vôbec nazvať, v straníckom feudalizme, pod nadvládou rodinného klanu.

Štvrtým najväčším ostrovom na svete je Madagaskar, známym sa však nestal len kvôli Móricovi Beňovskému. Dodnes tam žijú zvieratá, ktoré inde vo voľnej prírode nenájdete. Medzi inými aj lemury.

Filmová teoretička Mária Ferenčuhová práve vydala svoju tretiu knihu básní Ohrozený druh, ale to je činnosť, rovnako ako preklady kníh, ktorá ju neživí. Učí na FTF VŠMU študentov dokumentárnej tvorby a audiovizuálnych štúdií. A učí sa aj na vlastných chybách.

V minulosti som sa vyjadroval o tvorbe Quentina Tarantina s dešpektom. Veď dnes je to tak isto, ale vinu čiastočne presúvam z Tarantina na dobu, v ktorej žijeme.

Keď som pred sviatkami sledoval cez internet snehovú kalamitu na Slovensku a špeciálne v Bratislave, tak som sa seba pýtal, čo by sa asi stalo, keby taký sneh napadol u nás v Islamabáde. Mesto je veľkosťou veľmi podobné Bratislave, leží na úpätí pohoria Margalla Hills (podobne ako Bratislava na upätí Malých Karpát), ale napokon nič také nehrozí. Hoci sú tu ľudia, čo pamätajú slabý poprašok snehu, za osem rokov, čo tu žijem, som nič také nevidel. V zimných mesiacoch tu síce teplota v noci klesá niekedy až k nule, ale cez deň zase vystúpi až k dvadsiatke.

V polovici budúceho roka sa Chorvátsko stane asi nadlho jediným novým členom EÚ. Čím žije obľúbená dovolenková destinácia mnohých Slovákov? A čo si myslia o Európe obyvatelia Vukovaru, mesta na chorvátsko-srbskej hranici, ktoré pred 21 rokmi prežilo počas 87-dňovej blokády podobné peklo, ako kedysi Stalingrad?

Ako môže žiť viac ako 1,5 milióna Palestínčanov na území veľkom ako desaťkilometrový pás popri diaľnici medzi Bratislavou a Trnavou? Na území s najväčšou hustotou osídlenia na svete? Bol som tam dvakrát. Prvý raz v roku 2003, keď vypukla druhá intifáda, teda protizraleské povstanie za vlády Ariela Šarona. To tam ešte nevládlo hnutie Hamas, žil Jásir Arafat a v Gaze ešte vtedy boli aj židovskí osadníci chránení armádou. Pár dní pred našou návštevou rakety vystrelené z izraelských stíhačiek zničili neveľkú budovu, ktorú turistický sprievodca Lonely Planet označuje ako Arafat house, jedno zo sídiel vodcu. S českým kolegom sme sa – ako jediní hostia – ubytovali v hoteli Adam, na terase povieval vlahý jarný vetrík od Stredozemného mora. Úslušný čašník priniesol džús z čerstvo vyžmýkaných pomarančov, švajčiarsky syr, omeletu, šunku. Pustý bol aj hotel Palestína, hotel Cliff, dokonca aj plážový klub OSN zíval prázdnotou. Až spomienka na nočný zvuk izraelských stíhačiek nás vrátila do reality. Na druhý deň sme boli na pohrebe 24-ročného Palestínčana, ktorého pri útoku na židovských osadníkov zastrelili izraelskí vojaci. V uliciach boli tisíce ľudí, vo veľkom sa strieľalo do vzduchu, maskovaní bojovníci Hamásu nás s kolegom ťahali do dedinky pri meste Insiret, kde Abdul, ako sa chlapec volal, vyrastal a žil. Mal som vtedy možnosť hovoriť s jeho matkou a bol to šialený rozhovor. Bola hrdá na to, že počas intifády prišla o všetkých troch synov. „Sú to šahídovia, mučeníci,“ opakovala. A priznala finančnú podporu od irackých fondov Saddáma Husajna.

Nedávne skúsenosti z metanolovej aféry spôsobili, že česká verejnosť sa začala viac zaujímať o to, čo sa to vlastne v tejto oblasti deje. Médiá intenzívne sledovali prácu polície, prinášali rozhovory s expertmi i súhrnnejšie informácie o tom, ako sa v Česku pije.

Predstavte si, že ste v miestnosti bez zvukov a bez svetla, alebo že máte zaviazané oči a zapchaté uši. Nie na chvíľu, celý život. Hluchoslepota, či už úplná, alebo čiastočná, je najťažšie zmyslové postihnutie. Ako žijú tí, ktorých scvrknutý svet siaha po končeky prstov?