Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Niečo sa stalo (dva pohnuté týždne v Česku)

.martin Bútora .časopis .klub

Nedávne skúsenosti z metanolovej aféry spôsobili, že česká verejnosť sa začala viac zaujímať o to, čo sa to vlastne v tejto oblasti deje. Médiá intenzívne sledovali prácu polície, prinášali rozhovory s expertmi i súhrnnejšie informácie o tom, ako sa v Česku pije.

Hoci sa našli recesisti, ktorí pozývali známych na súkromné „zapíjanie prohibície“, obchody a predajne, reštaurácie i bary zareagovali pružne a solídne. Aj po zrušení obmedzenia boli zákazníci mierne opatrnejší voči tvrdému alkoholu, verejnosť sa celkovo stala trochu citlivejšia, ľudia väčšmi pripúšťajú, že niečo treba robiť.
Problémy s alkoholom nie sú iba problémy „alkoholikov“
Tak sa aj Českej republike väčšmi dostal do popredia prístup, ktorý problematickú konzumáciu alkoholu nespája iba s tými, ktorí s ním sami majú problémy. Inými slovami, v celej kauze nešlo primárne o „alkoholikov“ – t. j. o tých, ktorí „nevedia piť“, majú sa liečiť a nejako si poradiť so svojou závislosťou, zatiaľ čo „my ostatní“ môžeme pokojne a bezpečne popíjať ďalej. Ide o „zmenu paradigmy“, ktorá sa na pôde Svetovej zdravotníckej organizácie (SZO) presadila už dávnejšie: posun od čisto medicínskej orientácie k verejnozdravotníckemu hľadisku, k záujmu o alkohol ako potenciálne rizikovú látku. Koncepcia „problémov súvisiacich s alkoholom“ vychádza z rozsiahlych výskumných zistení o tom, že rast spotreby neznamená ina nárast problémového pitia, ale aj zvýšené poškodenie väčšieho počtu jedincov. Zdôrazňuje sa tu spoločenská stránka javu, t. j. pozornosť sa orientuje na verejný prospech. Za „produkciu“ alkoholizmu v danej krajine je zodpovedná spoločnosť ako celok – preto by sa aj mala primerane postaviť k jeho prevencii. Za nutnú súčasť takéhoto verejnozdravotníckeho chápania sa považuje „alkoholová politika“ (regulácia dostupnosti alkoholu – výroby, cien, spôsobu predaja, spotreby, zvyklostí atď.).
Český primát
U našich susedov nešlo, pravda, iba o zmenu reflexie. Objavilo sa tiež viacero faktov, ktoré dovtedy zväčša neprenikli do povedomia širšej verejnosti. Aj niektorí vrcholní politici boli prekvapení, keď zistili, že Česko sa ocitlo na špici svetových rebríčkov v spotrebe alkoholu, či už ide o dospievajúcu  mládež (13-roční a 15-roční), alebo o dospelých Vo výskume z roku 2005 bola ČR so spotrebou 16,45 litra druhá na svete za Moldavskom. Dodajme, že v novšom zisťovaní z roku 2009 obsadila Česká republika so spotrebou 16,61 litra dokonca prvé miesto (išlo o prieskum v členských štátoch a kandidátov do EÚ plus Nórska a Švajčiarska). Prieskum z roku 2009 zisťoval aj podiel úplných, celoživotných abstinentov v populácii: českí muži (iba 2,8 percenta) i české ženy (6,30 percenta) obsadili štvrté najnižšie priečky zo sledovaných krajín. Z porovnaní vieme, že v súčasnej ČR sa konzumuje štvornásobok množstva, aké sa tam vypilo na konci prvej ČSR: v roku 1936 bola spotreba v „českých krajinách“ na hlavu obyvateľa nad 15 rokov 4,2 litra.
Český psychiater Petr Popov dodáva: riziká, späté s alkoholom, sú „prenikavo väčšie“ tam, kde je všeobecne vysoká tolerancia k alkoholu, veľká spotreba a málo účinnej kontroly.
Podľa ekonómky Lenky Zlámalovej sa na tvrdý alkohol v ČR vynaloží takmer najväčší podiel z rodinného rozpočtu z celej Európy, pričom hoci celkové výdaje klesajú, financie vynaložené na alkohol a cigarety stúpajú: u zamestnancov o 2 percentá, u nezamestnaných dokonca o 20 percent (keďže tieto zápisy si ľudia vedú sami, odborníci odhadujú, že sú tam aj nákupy nelegálnych liehovín). Tie sa rozmohli aj preto, lebo z výroby nelegálneho alkoholu sa v ČR pred dvoma rokmi stal iba priestupok. Dnes český minister financií Miroslav Kalousek navrhuje, aby sa opäť vrátila medzi trestné činy a český premiér Petr Nečas uvažuje o zavedení licencií pre obchodníkov s tvrdým alkoholom, čo by umožnilo prísnejšie postihy. Tak či onak, píše týždenník Respekt, „z pálenky by sa mal stať špeciálny tovar, ktorý vyvoláva zvýšený záujem colníkov, polície a úradov, nemôže ju predávať každý a nemožno ju konzumovať bez zábran úplne všade“. Alkohol by sa mal kontrolovať tak ako výroba zbraní, apeluje psychiater a teológ Max Kašparů. „Je to jasné. Máme dobu pred metylom a po metyle,“ vyslovil sa jeden z krajských policajných riaditeľov.
A čo Slovensko?
Pripomeňme, že Slovensko sa v prvom výskume ocitlo na 19. mieste (13,33 litra na hlavu), v druhom výskume už so spotrebou 14,59 na 4. mieste, za ČR, Rumunskom a Slovinskom, tesne pred Maďarskom a Estónskom. Takýto objem – 13,33 litra čistého alkoholu – znamená napríklad 530 veľkých pív alebo 160 fliaš vína či 45 fliaš tvrdej pálenky. Nie je to málo; pozoruhodné však je, že koncom 80. rokov sa na Slovensku pilo viac ako v českej časti štátu, spotreba na hlavu bola o 1 či 2 litre na hlavu vyššia.
No aj jej dnešná úroveň vzbudzuje obavy. Hlavný slovenský odborník na závislosti Ľubomír Okruhlica konštatuje, že stredná a východná Európa je „v epicentre epidémie nadmerného a ťažkého pitia.“Na Slovensku má podľa neho problém s alkoholom 400-tisíc ľudí: „Ide o ľudí, ktorí sú doslova závislí,“ upozorňuje. Svetová zdravotnícka organizácia už dávnejšie vyhodnotila alkohol ako tretí najčastejší rizikový faktor poškodenia zdravia – a to nehovoríme o dopade na ekonomiku a medziľudské vzťahy. Ľ. Okruhlica tiež poukázal na iné momenty: starší ľudia u nás nepijú menej, ako by sa očakávalo, niektorí mladší zase pestujú „nárazové pitie do opitosti“.
Pitie do opitosti, pri ktorom sa dostáva do popredia intoxikačná, drogová dimenzia alkoholu, nie je ničím novým. Kedysi sa týkalo skôr chudobnejších, nižších vrstiev: po domácky pripravený denaturát v čase alkoholizovania Kysúc nazývali „hameršlog“ (voľne – „ozembuch“). Dnes je toto excesívne tzv. binge drinking súčasťou životného štýlu nemalej časti mladšej generácie, osobitne študentov.
Odvrátené stránky konzumácie
Alarmujúce hlasy v českej diskusii si všímali aj iné stránky. Pripomínali staršie zistenia súkromných detektívnych kancelárií o tom, ako „liehová mafia pančuje alkohol“. Podľa politológa Josefa Mlejneka Jun. je „desivé“ zistenie, že český trh s alkoholom ovládajú „nepreniknuteľné temné štruktúry“. Výroba a predaj alkoholu ako segmentu českej ekonomiky tak výrečne odzrkadľuje celok, hovorí, vyzerá to ako „húština skôr mafiánskych väzieb, kde sa v určitej koncentrácii budú vyskytovať policajti, colníci i politici“.
Riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Jarmila Halgašová súdi, že u nás existuje prísnejšia legislatíva: povinný stály dozor pracovníkov Colnej správy, zákonom stanovená minimálna cena liehu zohľadňujúca minimálne výrobné náklady a dane, povinnosť používať registračné pokladnice. „Tieto povinnosti v Českej republike zavedené nemajú.“
Čo však na Slovensku v skutočnosti máme, o tom dostatočne veľa nevieme. Väčšmi ako v minulosti vieme o liečbe závislostí, dôvernejšie poznáme príbehy ľudí, ktorí sa pokúšali vymaniť z jej prekliatia. Viac sa tiež píše o kultivovanom pití, najmä vína. Neexistuje však nijaké špecializované výskumnícke pracovisko, ktoré by sa systematicky venovalo dopadu spotreby alkoholu na spoločnosť. Dúfajme len, že na hlbšie poznanie skutočnosti nebudeme potrebovať ľudské tragédie takého typu ako u našich susedov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite