Nájdených 2590 výsledkovpre výraz „.tajy“
Zoradené podľa
.týždeň

Ako nevyliezť na štít

.luboš Palata .časopis .týždeň vo svete 05.09.2009

Bol to taký nevinnný e-mail. Okrem iného v ňom stálo, že na výstup na najvyšší vrch Vorarlberska sú potrebné trekingové topánky a skúsenosti s pešou turistikou. Varovne znela len pripomienka, že cesta sa neodporúča ľuďom, čo trpia závratmi.

.týždeň

Mpembov jav

.marek Balážovič .časopis .veda 04.07.2009

Voda je zdanlivo veľmi jednoduchá kvapalina, v skutočnosti však občas dokáže prekvapiť. Jedno také prekvapenie sa skrýva v odpovedi na celkom jednoduchú otázku: môže horúca voda zamrznúť skôr ako studená?

.týždeň

Prvotný hriech Kosova

.fron Nahzi .chuck Sudetic .časopis .týždeň vo svete 29.06.2009

Pred desiatimi rokmi zmizli stovky ľudí v Kosove, v bývalej srbskej provincii, ktorá je teraz najmladším štátom na svete. Nie sú to takí nezvestní ako Albánci, ktorých popravila a do tajných hrobov pochovala srbská polícia počas kosovského konfliktu v roku 1999. Tieto osoby zmizli po konflikte – pod dozorom NATO a OSN.

.týždeň

Európa Luboša Palatu

.luboš Palata .časopis .týždeň vo svete 07.06.2009

Sú mestá, v ktorých vítate, keď sa behom času menia. A sú také, v ktorých vás nadchne ich nemennosť. Poľský Krakov je jedným z nich. Odkedy bol Krakov hlavným mestom celého Poľska, uplynulo zopár storočí, a takmer storočie prešlo od čias, čo za Rakúsko-Uhorska zažil, ako mnohé iné mestá bývalej monarchie, svoju poslednú zlatú éru, a zmenil sa len málo.

.týždeň

Stredná Európa Luboša Palatu

.luboš Palata .časopis .týždeň vo svete 20.09.2009

Mám z toho už taký zvláštny pocit. Po francúzsky sa to volá „déjà vu“, čiže niečo, čo sa už stalo. Mám podivný pocit, že sa v nejakej dejinnej špirále, vymyslenej mimochodom Karlom Marxom, vraciame opäť do nejakého bodu zlomu, keď sa to tu v strednej Európe, najmä teda u nás v Česku, zlomilo a šlo to po pár dobrých rokoch zase do hája a to do hája poriadne veľkého.

.týždeň

Gény tiež – cez emócie

.františek Šebej .časopis .kritická príloha 23.08.2009

V roku 2004, počas hektických mesiacov pred prezidentskými voľbami, robil harvardský psychológ Drew Westen spolu so svojimi kolegami Stephanom Hamannom a Clintom Kiltsom výskum zmien, ku ktorým prichádza v mozgu podporovateľov jednotlivých politických táborov, keď sú konfrontovaní so situáciou, ktorá je v rozpore s ich politickým presvedčením. Ako „laboratórne zvieratá“ použili 15 presvedčených demokratov (podporovateľov Johna Kerryho) a 15 rovnako presvedčených republikánov (podporovateľov Georgea W. Busha). Drew Westen k tomu vo svojej výbornej knižke The Political Brain (Politický mozog) ironicky poznamenáva, že by radi testovali aj skupinu politicky nevyprofilovaných, respektíve nestranných osôb, ale v tých časoch sa také hľadali v Amerike iba ťažko. Na skenovanie ich mozgu „v činnosti“ použili modernú techniku fMRI (funkčná magnetická rezonancia), ktorá umožňuje sledovať aj drobné zmeny v prietoku krvi jednotlivými mozgovými štruktúrami a odhaliť tak, ako sa jednotlivé mozgové štruktúry aktivizujú či utlmujú. Premietali im pritom diapozitívy, na ktorých boli výroky, z ktorých vyplývalo, že sa konkrétny prezidentský kandidát – Kerry či Bush – dopustil nekonzistentnosti, napríklad v jeden deň niečo vyhlásil a o pár dní povedal či urobil niečo úplne opačné alebo iné. Trebárs Kerry najprv vyhlásil, že v konflikte okolo Saddáma Husajna treba dať ešte šancu ekonomickým sankciám, a potom o dva dni napísal, že vyjadruje plnú podporu vojenskému plánu prezidenta Busha. Alebo Bush vyjadril na návšteve amerických vojakov v Iraku plnú podporu „mužom a ženám, ktorí sa vystavujú nebezpečenstvu za svoju vlasť“, a potom podpísal zákon, ktorý ruší podporu lekárskej starostlivosti o veľký počet vojnových veteránov. Výroky i skutky boli zväčša fiktívne, vymyslené, ale tak, aby pôsobili vierohodne, ako skutočná informácia. Po kontradiktórnej informácii na druhom diapozitíve ešte nasledoval tretí, na ktorom bola výzva, aby pokusná osoba zhodnotila, či tie dve informácie na prvých dvoch diapozitívoch boli v rozpore, a nakoniec štvrtý diapozitív obsahujúci výzvu, aby osoba vyhodnotila mieru rozporu (na škále od 1 do 4). V rámci experimentu ukazovali pokusným osobám aj podobne inkonzistentné infromácie o politicky neutrálnych osobách (herec Tom Hanks, spisovateľ William Styron a podobne).

.týždeň

Leto s krízou

.jozef Majchrák .jaroslav Daniška .martin Droppa .časopis .téma 23.08.2009

Média sú v súvislosti s hospodárskou krízou plné katastrofických správ. Týka sa to aj turizmu a cestovného ruchu. Vraj stagnuje, klesajú tržby, prepúšťajú sa ľudia. Je to skutočne až také tragické? Reportéri .týždňa zisťovali, aká bola letná sezóna na viacerých turisticky vychytených miestach Slovenska.

.týždeň

Kniha Konstantin Plešakov: Stalinov osudový omyl

.jozef Ryník .časopis .literatúra 10.08.2009

Prečo Stalin do posledného momentu veril Hitlerovi, že nenapadne jeho krajinu? Chystal sa sovietsky „vožď“ na preventívnu vojnu voči Nemecku? Prečo mala Červená armáda v prvých dňoch vojny také veľké straty?

.týždeň

Súdruh Doj

.daniel Raus .časopis .náboženstvo 21.06.2009

Je známe, že Červení Khméri vytvorili v Kambodži jeden z najstrašnejších režimov 20. storočia. Vládli v tejto krajine iba štyri roky, ale za taký krátky čas dokázali takmer zničiť celý štrnásťmiliónový národ, ožobráčiť jeho ekonomiku, pretrhnúť sociálne väzby a vôbec všetko zmeniť na nepoznanie.

.týždeň

Filip hudobník

.michal Rehúš .časopis .fenomén 22.06.2009

Keď chceme človeka vystihnúť niekoľkými prívlastkami, je to skreslené. A čo ešte v prípade takých hyperproduktívnych jedincov ako Jaro Filip?