Poslanec Miroslav Beblavý okrem práce v parlamente, kde je predsedom Výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, vedie na polovičný úväzok v Bruseli v Centre pre štúdium európskej politiky výskumný tím, čo je napoly manažment a napoly veda.

Návšteva červenokamenského hradu je dobrý tip na výlet. Pre väčšinu rodín, žijúcich v okruhu 50 km, je to dokonca niečo ako povinná jazda. Svoje si tu nájdu tí, čo majú o históriu seriózny záujem, aj tí, čo si chcú len príjemne užiť nedeľné popoludnie v historických kulisách.

Stalo sa, že som mal v ten istý týždeň tú istú obchodnú prezentáciu trikrát v Taliansku a dvakrát vo Fínsku. Miestni kolegovia ma v oboch prípadoch upozornili, že hneď začiatok prezentácie musím prerobiť. „Musí to vyzerať, že tvoja firma je najlepšia na svete,“ hovorí mi Talian. „Musíš byť hrdý a preháňať, inak im budeš podozrivý.“

V auguste 1960 charakterizoval americký časopis Time Che Guevaru ako mozog revolúcie, Fidela Castra ako jej srdce a Raúla Castra ako jej päsť. Kubu síce komunistická propaganda vykresľovala ako „ostrov slobody“, v skutočnosti však ide o jednu z nejtuhších diktatúr súčasného sveta.

Dabing je súčasťou hereckého remesla. Dobre natrénovaný pilot ľahšie trafí na svoju runway, ak na ňu triafa častejšie. Podobne ako herec. Čím viac dabuje, tým ľahšie sa mu „triafa“ a viac sa v technike dabovania zdokonaľuje. Kvalitnejší stroj sa ovláda ľahšie a takýto stroj pilotovi často sám veľmi pomáha. Depp je jeden z najkvalitnejších strojov filmového priemyslu a ja som mal to šťastie ho svojím dabingom „pilotovať“.

Opäť sedím medzi škatuľami. Koľký, hádam dvadsiatykrát? A opäť si vravím: ,Načo mi to všetko, preboha, je!’. Myslím že zlozvyk hromadiť veci vychádza z úzkosti a nestability. Človek si nachádza stabilné miesta v duši hromadením zbytočností, ktoré mu niečo pripomínajú, niečo evokujú, vo všetkom vidí živú bytosť (nielen v plyšových medvedíkoch, ale aj v šáločke či drôtiku), nič nedokáže prosto vyhodiť, a tak sa mu to kopí a kopí, až sa takýto úzkostlivý človiečik presťahuje do garáže, tam si to všetko pekne má, ľudia sa mu smejú, človiečik je šťastný, až kým nepríde čas na dospelosť. Potom sa z toho ide posrať.

Keď sa Blaine Harden stretol v roku 2008 v soulskej reštaurácii so Šinom Tong-hjokom, nebol už novinárskym uchom. Mal 56 rokov, za sebou tridsaťročnú kariéru kariéru spravodajcu Washington Post a New York Times. Videl a zažil všeličo. O Severnej Kórei nemal žiadne ilúzie. Tušil, o čom mu bude hovoriť severokórejský utečenec Šin. Vedel, že mnohí utečenci zveličujú svoje utrpenie, že si pripisujú zážitky, ktorí zažili iní, preto treba brať všetko s rezervou. Šin však profesionála Hardena vyviedol z miery. Nasledujúce roky strávil nielen počúvaním Šina, ale aj overovaním si jeho tvrdení. Šin neklamal.

Na satelitnej fotografii Kórejského polostrova, ktorá vznikla v noci, vidno dva odlišné svety. Južná Kórea je celá bodkovaná svetlami, Severná Kórea vyzerá ako čierna diera. Skutočná priepasť čierňavy, nielen politická metafora.

Kerry v Soule Americký minister zahraničných vecí John Kerry podniká svoju prvú zahraničnú cestu po Ázii vo vyostrenej situácii počas kórejskej krízy. V piatok pricestoval do Soulu. „Kim Čong-un musí pochopiť, a zrejme to aj chápe, aký by bol výsledok konfliktu,“ povedal.

Doktrína vzájomne zaručeného zničenia, známa aj pod skratkou MAD (mutually assured destruction), sa už počas studenej vojny ukázala ako efektívna zábrana pred jadrovým konfliktom. Funguje aj dnes? A funguje v prípade Severnej Kórey? Nemáme inú možnosť, ako sa na tú otázku bližšie pozrieť.