Jedna z vecí, ktoré ma na nedávnom výlete na Sicílii najviac fascinovali, bolo posedávanie na ulici. Sicílčania to asi robia zo všetkého najradšej. Hlavne starí dedkovia v oblekoch a klobúkoch. Pár starých plastových stoličiek, niekedy aj lavička, a už majú o zábavu postarané. Po sieste sa tam vyvalia, kým ich ženy pripravujú večeru, sedia, niekedy aj nad novinami a diskutujú. Pozorujú svet, tých zvláštnych mladých ľudí, čo neposedávajú, ale namiesto toho sa stále za čímsi honia a s pokojnými úsmevmi im ubieha čas na tomto svete. Keď raz budem na dôchodku, nebudem robiť nič iné, len posedávať.

Architekti v ateliéri Šebo Lichý radi experimentujú. Môžu si to dovoliť, lebo sú klientmi sami sebe. Už desať rokov fungujú totiž aj ako developeri a snažia sa zmeniť vnímanie tohto slova verejnosťou.

Keď som prvýkrát navštívila Mexiko, urobilo to na mňa dojem. Ten obrovský potenciál aj enormné problémy. Bola som ohromená tamojšou kultúrou, Kuba je v porovnaní s tým len nedospelý príbuzný. Najviac ma ale šokovalo niečo iné: varovania a rady mojich priateľov, aby som si dávala pozor, pretože nebezpečná môže byť každá ulica.

Stlpčekár denníka Financial Times Simon Kuper hovorí, že každá bohatá krajina má svoj ​​spôsob dovoleniek: „Švédskym ideálom je váľať sa na odľahlom ostrove, pokiaľ možno nahý a s fľašou vodky. Holanďania, naopak, majú radi hlučné kempingy s množstvom iných Holanďanov.“

Nemajú radi sivú, ani žiadny jej odtieň. Preferujú bordovú a červenú, a to v malých a intenzívnych dávkach. Chrlia oheň a žiadny plameň im po čase nie je dosť dobrý. Milovníci čili papričiek a kultúra gastromasochizmu.

Prezident Slovenského Červeného kríža Viliam Dobiáš tvrdí, že už tridsať rokov nepracuje, len si pestuje svoje koníčky, z ktorých príjmy mu pokryjú životné náklady. V prvom rade je to aktívna práca záchranára a potom vyučovanie urgentnej medicíny.

Nie je dobrý nápad presviedčať človeka o vašej pravde, keď nechce byť presviedčaný. Ak sa na to chcete predsa len podujať, možno vám pomôže zopár rád od autorov série kníh Freakonomics aj od vyjednávačov FBI s únoscami.

Prvá porevolučná slovenská ministerka Helena Woleková, zakladateľka a správkyňa nadácie SOCIA, nedávno dostala od prezidenta Kisku Rad Ľudovíta Štúra, a tak si ho priložila do skrine k Pribinovmu krížu od Schustera a k Oranžskému radu od Holanďanov. Hovorí, že nie je pyšná na to, čo už dosiahla, ale na to, čo práve robí.

Schválenie rozpočtu v Národnej rade odkleplo nový deficit nielen vo vzťahu k HDP, ale i v kvalite verejnej politiky. Rekordne krátka rozprava, aká v histórii tzv. zákonov roka nemá precedens, dokonale kontrastovala s vášnivými viacdennými diskusiami o definícii manželstva či regulácii školských bufetov.

Licenčná rada udelila RTVS sankciu za to, že vo viacerých reportážach o Ukrajine nedodržala princípy objektívnosti a nestrannosti.