Keď porovnáme vývoj Slovenska v 20. storočí s vývojom niektorých významných európskych národov, udrie nám do očí ich zostup a slovenský vzostup. Pred sto rokmi bola Veľká Británia veľmocou v prvej kategórii, aby v nasledujúcich rokoch stratila svoju koloniálnu ríšu vrátane Indie a významnej časti Afriky. Niečo podobné sa dá povedať o Francúzsku. Rusko sa posunulo z pozície veľmoci, v ktorej bolo už prinajmenšom dve storočia predtým, do pozície superveľmoci. Cez rozšírenú sovietsku štátnosť a ideológiu komunizmu vládlo polovici sveta. Zrútením ideológie však Rusko o toto všetko prišlo. Globálnu ideu nemá, rozpadom Sovietskeho zväzu sa ocitlo za hranicami Ruska dvadsať miliónov Rusov.

Každý ho má rád, no keď príde na jeho prípravu, zrazu sa všetci stiahnu a spoločne tvrdia, že ide o niečo náročné, vyžadujúce si mimoriadnu zručnosť. Pričom príprava karamelu je jednoduchá ako facka.

Školy sú pre istú skupinu žien naozaj dobrým zamestnávateľom. Vidno to napríklad na tom, ako v školách pribúdajú ženy s pôvodne nepedagogickým vzdelaním, často vidno napríklad titul Ing. Ide o ženy, ktoré sa o učiteľstvo začali zaujímať až v momente, keď si založili rodinu.

Európan roka 2012 Šymon Kliman vystavuje v rámci Mesiaca fotografie cyklus Beautiful People, z ktorého fotografia rómskej madony je aj na plagátoch. Vyčítajú mu, že nemá svoj autorský štýl, jeho však baví skúšať vždy inak a stále niečo nové, učiť sa.

Spolu s chladným počasím sa v prvú októbrovú nedeľu do Bratislavy vrátili aj ambiciózni nórski mladíci Leprous. Tí patria, aj vďaka minuloročnému albumu Bilateral, k tomu najlepšiemu, čo sa v súčasnosti dá vidieť a zažiť na poli tvrdej gitarovej hudby.

Tak zase som sa ocitol v nevítanej mediálnej pozornosti. Keď ma premiér Petr Nečas určil za svojho poradcu pre ľudské práva a zahraničnú politiku pred dvoma rokmi a dvoma mesiacmi, mnohé ľavicové skupiny proti mne demonštrovali. A boli toho plné médiá. Keď premiér teraz v októbri spoluprácu so mnou a môj zmluvný vzťah s Úradom vlády ČR ukončil, situácia sa zopakovala, ale našťastie v menšej miere. Teraz žiadne demonštrácie neboli, len záujem médií a žiadosti o rozhovory. Čo sa dá prežiť...

Rozbehla sa bookovacia sezóna. Alebo bukovacia? Poslovenčene vyzerá toto slovo smiešne, hlavne ak bukujete niečo dubové. Terminologicky to pripomína drevospracujúci priemysel, pričom však ide o priemysel hudobný. Mám rád spojenie hudobný priemysel, hlavne keď si predstavím naše poľnohospodárske reálie. Som v Londýne, chodíme po agentoch a po koncertoch. Dejú sa fantastické veci, každý večer tu hrá toľko kapiel ako v Bratislave za pol roka a to tu nemajú tak perfektne dotovanú kultúru.

Zrejme jednou z najčastejších diskusií na tému Kuba je otázka, či možno na tunajšiu realitu aplikovať termín „socialistická“. Pre tých z nás, čo sme boli vychovaní knihami marxizmu, manuálmi vedeckého komunizmu a zväzkami Leninových spisov, je dosť tažké spájať kubánsky model s tým, čo sa v tých knihách píše. Keď sa ma na to niekto spýta, zvyknem odpovedať, že žijeme v štátnom kapitalizme, alebo, ak sa to tak dá vôbec nazvať, v straníckom feudalizme, pod nadvládou rodinného klanu.

U nás ich skôr poznáme rozomleté a natlačené do nevzhľadnej tuby. Podaktorí ju majú už peknú dobu v chladničke a za boha, a niektorí aj za národ, nevedia, čo s ňou. Pričom ide o starodávnu delikatesu – sardelky.

Všetko ide ako po masle, chrúmete si pred televízorom, až kým sa vám do rúk nedostane exemplár, ktorý nejde rozlúsknuť ani za nič. A začne sa odveký súboj vašich zubov s nepoddajnou pistáciovou škrupinou.