Eco a Carrière. Dvaja múdri chlapíci, intelektuáli v tom najlepšom zmysle slova, bez ktorých by európska kultúra druhej polovice minulého storočia vyzerala inak – bezpochyby horšie – ako vyzerá s nimi.

Krajina, ktorú jej vodca Muammar Kaddáfí nazval ľudovou džamahíriou, má medzi arabskými krajinami výnimočné postavenie. Líbya nie je ako Egypt, nie je ako Tunisko. Je iná, a predsa ju zasiahli protesty tak ako jej susedov. Ďalšia kocka „arabského domina“ padá.

Už teraz je hlavný line-up festivalu Pohoda jedným z najlepších v jeho histórii. A k Public Image, Portishead, Tonymu Allenovi pribúdajú ďalšie zaujímavé mená. Tým najnovším je skvelá a zároveň podivuhodná americká skupina Beirut.

Dobrý maliar sa vraj pozná podľa toho, že mu ukradnú obraz, dobrý zubár má vlastnú jachtu a dobrý šofér nebrzdí automaticky do zákruty, aby vám nebolo zle. Ako sa pozná dobrý rodič, to fakt neviem.

Prírodné vedy sú založené na pozorovaní a meraní. Vedecké teórie sa od rôznych viac či menej zaujímavých špekulácií líšia práve tým, že stoja (a padajú) na presných meraniach. Ale je to aj naopak. Bez dobrých teórií by sme totiž nevedeli odmerať skoro nič.

Keď sa po štyroch rokoch zmení vláda a vy máte pocit, že to bude lepšie, musí nastať rozčarovanie. Musí. Mnoho vecí totiž nezáleží na politikoch, zároveň, žiaľ, veľa vecí áno. Príliš veľa vecí. Keďže máme slobodné voľby iba krátky čas, iba päť normálnych volebných období, nie sme zvyknutí na to znovuobjavovanie, že aj tí sympatickejší sú stále len politici so všetkým, čo k tomu patrí – aj v kladnom slova zmysle. A preto to často preháňame.

Keď sa OSN začne zaoberať nejakou skupinou a venuje jej dokonca medzinárodný deň, prípadne týždeň až rok, je jasné, že skupina je v ohrození. V roku 1990 vyhlásilo Valné zhromaždenie OSN prvý október za Medzinárodný deň starších osôb.

Išinomaki, Kesennuma, Higaši Matsušima, Otsuči, Onagawa. Pre Európana exotické názvy miest, pre Japonca symboly najväčšej ničivej sily prírody, akú kedy zažil. Reportér .týždňa prináša svedectvo o pobreží Japonska po cunami.



Rozhovor s vedeckým pracovníkom Martinom Lukáčom, ktorý ostal ako jediný Slovák v meste Sendai, postihnutom cunami.



Nič nové pod slnkom. Výmeny vlád obvykle sprevádza aj prehodnocovanie zmlúv, ktoré si nová garnitúra nájde po tej predošlej. Miera súčasného upratovania je však  porovnateľná s časom, keď nám na rozlúčku odkýval Vladimír Mečiar.