4 dni mám za sebou a x dní pred. Nikto nevie povedať, dokedy tu bude ten sviniar koroňák vystrájať. Je však isté, že ja tu vydržím dlhšie.

Iba šesť dní a mne to pripadá ako mesiac. A keď si predstavím, že v byte strávim ešte najmenej sto dní, ani si to predstaviť nechcem.

Nebudem sa tváriť, že si bol pre mňa takým politikom, akým boli pre mňa nielen tvoji predchodcovia v úrade, ale aj mnohí iní.

Tento denník začne nezáväzne, ale hneď po úvode prídu vážne témy.

V ôsmy deň dobrovoľnej karantény som sa dozvedel, že naši vedci nedriemu a driemať by som nemal ani ja. Vraj každý senior by mal aspoň 40 minút denne chodiť.

Upozorňujem, že v sobotu a nedeľu denník asi nebude. Dôvod je jednoduchý. Zachvátila ma hrozná choroba s názvom lenivosť.

Sobota by mal byť deň nič nerobenia. Ale veď v podstate nič nerobím už viac ako týždeň. Len sedím na zadku a búcham do klávesnice počítača.

Neviem, ale občas ma pochytí to neovládateľné nutkanie napísať list niekomu, o kom dobre viem, že mi nikdy neodpovie. Nie preto, že by nechcel. Jednoducho si list nikdy neprečíta.

V nedeľu som žiadny denník nenapísal. Poslal som touto cestou list novému premiérovi. Odpoveď zatiaľ neprišla. Treba však povedať, že Igor Matovič má teraz na starosti dôležitejšie veci ako odpovedať na listy.

Nazľaknite sa toho nadpisu. Pani Magda Vášaryová si nemyslí, že by sa EÚ rozpadala. To sa len naši bývalí okupanti v Rusku tešia, že sa to stane. No, nestane.