Keď vstúpil do boja o prezidentský úrad, málokto mu veril. Dnes má ako prezident najväčšiu dôveru ľudí za dlhé roky. Vraví, že je občas osamelý, ale neľutuje. Andrej Kiska.

Pavol Paška/ Hlavnou antiosobnosťou roka 2014 je podľa .týždňa Pavol Paška. Zaslúži si to ako symbol temných pomerov v zdravotníctve. Jeden z troch najsilnejších mužov Smeru sa musel tento rok stiahnuť z vrcholovej politiky. Dôvodom bola kauza predraženého CT prístroja v piešťanskej nemocnici, do ktorej bola zapletená firma Medical Group.

Profesor architektonickej tvorby a prezident SAS Ján Bahna na margo nedávneho ocenenia za celoživotné dielo v architektúre hovorí, že radšej by preberal cenu pre mladého nádejného tvorcu. Na druhej strane vek mu dáva výhodu vidieť veci z nadhľadu.

Ja som za slobodu. Som za slobodu všetkých, čo chcú patriť niekam inam. Či už do inej krajiny, alebo iného spoločenstva. Môj pohľad na vec je veľmi, veľmi jednoduchý a naivný. Myslím si, že hranice, akékoľvek, sú úplne zbytočné. Čiara na mape. Čiara v mysliach. Veď sme, preboha, všetci obyvatelia jednej zeme, všetci sme deti jedného Boha. Lebo čiara sú len peniaze, nie šťastie. Nech si každý ide, na ktorú chce časť čiary, nech ho nikto nenúti presúvať sa a ani mu v tom nikto nebráni. Nech tí, čo okupujú, radšej skúmajú doma hranice svojej mysle, nech tí, čo sa bránia, nechajú odísť tých, čo nechcú zostať.

Riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA) Alexander Duleba hovorí, že jeho prácou je čítať medzi riadkami verejných informácií a predvídať. Dá sa to, keď človek istý fenomén dlhodobo sleduje, a vie, čo mu predchádzalo. V prítomnom čase je všetko, čo bolo, aj čo bude.

Hovoríme s otcom, ktorého syn dosiahol stupeň ťažkej závislosti od počítačových hier. Napriek tomu si mladý muž nikdy svoju závislosť nepriznal.

Mal SDKÚ vdýchnuť nový život. Namiesto toho to v posledných týždňoch vyzerá tak, že sa mu strana rozpadá rovno pod rukami.

Nobelovu cenu za ekonómiu dostal expert na antimonopolné regulácie z krajiny galského kohúta. Jeho meno je Jean Tirole. Za čo mu bolo prestížne ocenenie udelené?

Pondelkové popoludnie bolo pre Juana Carlosa Fernandeza ako každé iné. Voda tvrdohlavo nechcela tiecť z vodovodu, musel ju zberať pohárik po poháriku. Rodina sa krútila okolo jeho svokry, trpela už pol roka. Zomierala. A tento vychudnutý dlháň s úsmevom z Pinar del Rio sa pozeral na svoj telefón, či nemá novú správu. Rutina sa skončila, keď niekto zaklopal na dvere a podali mu predvolanie na políciu. El Juanca, ako ho volajú jeho priatelia, si zvykol na obvinenia štátnej bezpečnosti. Dlhodobá spolupráca s časopisom Coexistence a jeho občianska nonkonformnosť ho už viackrát dostali do cely alebo na policajnú stanicu. Nezakolísal ani teraz, povedal blízkym, kam musí ísť a odišiel.

Slovensko sa uvelebilo v priemernosti – a je mu tam dobre. Stratila sa akákoľvek ambícia byť elitou. Podstatné je zabezpečiť sa a prežívať. V časoch Česko-Slovenska sme síce často hromžili na Prahu, ale zároveň sme sa chceli na ňu doťahovať. Dnes žijeme v otvorenom svete a naši ľudia, ktorí pôsobia vonku, sú v športe, vede a na iných pracoviskách často nadpriemerne úspešní. Doťahujú sa na kritériá a prostredie, v ktorom žijú. Ale tu nie je na koho sa doťahovať. Bratislava ako hlavné mesto stratila toto postavenie. Na Slovensku panuje a darí sa priemernosti.