Národná bločková lotéria Od 1. septembra sa môžu obyvatelia Slovenska zapojiť do Národnej bločkovej lotérie. Ministerstvo financií ju zavádza ako jeden z nástrojov v boji s únikmi pri dani z pridanej hodnoty. Spotrebiteľov má viesť k zodpovednosti v súvislosti s pokladničnými dokladmi. Spotrebitelia by sa mali zaujímať o to, či sú bločky pravé a podnikatelia by zase mali byť féroví vo vydávaní pri platení. Občania budú môcť zaregistrovať svoje bločky z elektronickej registračnej pokladne do lotérie cez Tipos za 20 centov alebo za 12 centov cez SMS, prípadne cez internet a mobilnú aplikáciu zadarmo.

Dneska som sa viezla na tatrovke. A nielenže viezla v zmysle nechala som sa viesť, ale som viezla sama seba! Sedela som za tým obrím volantom, vysoko nad prašnou cestou, plnou ihličia v záhorskom lesíku, vysoko nad problémami ľudstva...riadila som ten obrovský kolos, on išiel, kam som chcela a kam som vládala z celej sily zatočiť volantom. Žasla som, keď som to rozbehla na štvorke do kopca, zaprášilo sa nám pod kolesami, bábätko v mojom bruchu sa natriasalo do rytmu jazdy a vôbec neprotestovalo.

Pred časom sa mi zazdalo, že som prišla o zub. Ten maličký na boku, ktorý je so mnou už vyše 30 rokov. Mliečny rezák, čo mi nikdy nevypadol a ja už roky viem, že sa oň musím starať, pretože ho nemá čo nahradiť. Keby tu bola moja babička, asi by to celé spojila so snami a usúdila, že niekto zomrie. Rada spája sny, v ktorých človek stráca stoličky, predné alebo iné zuby so stratou milovanej osoby. Z čistej predtuchy. Sama nosí zubnú protézu a už pochovala skoro všetky svoje kamarátky.

Z boja vlády s krízou sa už kľuje podobná sága, akou je voľba prokurátora. Záverečný akord jari od ministra Kažimíra, že z rozpočtu 2014 mu chýba rovná miliarda, preto už ani nerozčeril mútne vody. Zvykli sme si, že každý druhý mesiac ktosi ohlási nejaký výpadok.

Milton Friedman sa vtipným a výstižným vyjadrením o zhadzovaní peňazí z helikoptéry kedysi pokúšal poukázať na nezmyselnosť viery, že tlačenie peňazí je účinným nástrojom v boji proti poklesu ekonomiky. Bohužiaľ, imperatívom dneška nie je varovanie Miltona Friedmana, ale naopak, práve ten postoj, ktorý oprávnene a nahlas kritizoval.

Vždy som rozmýšľala, aké by to bolo byť vo väzení. Že či by som sa od nešťastia zbláznila alebo zomrela, alebo či by som to znášala s humorom. Či by som stratila iskru do života, alebo, naopak, vymýšľala nemožné aktivity v rámci svojich možností. Táto predstava bola v mojej hlave vždy. Kedysi som mala teóriu, že veď nič to, ak ma niekedy zavrú (aj keď si naozaj neviem predstaviť, za čo a prečo), tak si prosto sadnem na zadok a budem meditovať. Keď to vedia buddhistickí mnísi, musím sa to predsa naučiť aj ja. Sadnúť si, zavrieť oči a opustiť telo. A ostatné máš na háku.

Proces desaťročia Po Si-laj, pred dvoma rokmi jeden z deviatich najmocnejších mužov v Číne, stojí pred súdom. Tento 64-ročný zástanca tvrdej línie, médiami označovaný za maoistu a „priateľa chudobných“, ktorý bol správcom jedného z najdôležitejších miest v krajine, Čchung-čching, čelí obvineniu z korupcie, prijímania úplatkov a zneužívania moci a hrozí mu trest smrti.

Pristála som vo výške 2 800 metrov v nočnom Quite, hlavnom meste Ekvádoru, a predstavujem si, že stojím len pár sto metrov nad Gerlachom. Pohľadmi stále strážim fascinujúce sopky s indiánskymi menami Rucu a Guagua Pichincha. Oddychujú nad ekvádorskou metropolou, ale môžu sa prebrať a pekne nám podkúriť. Vzrušene odhaľujem tento poklad na rovníku, ale vždy musím najprv odomknúť osem zámkov na dverách. Necítim sa ohrozená, ale moja domáca vie o našej štvrti určite viac, a tak postupne zlepšujem časový rekord zamykania. Obzrela som si ten rovník a odfotila sa ako všetci – jedna noha na severnej pologuli a druhá na južnej.

Chuck Norris vraj presvedčil svoju babku, že nie je hladný. Ja som minulý týždeň presvedčil babku mojej ženy v drevenici na svahu ukrajinských Karpát, že si nedám domácu pálenku. Inak sa oslava jej 82. narodenín zaobišla bez ďalších veľkých incidentov, hoci sa zúčastnili aj strýko, temperamentom a postavou miestny Nikola Šuhaj lúpežník, či 90-ročný sused dávajúci k dobru historky, koľkých Rusov za vojny postrieľal. (Gréckokatolícki Huculi vnímali Nemcov najskôr ako osloboditeľov spod ruského a pravoslávneho jarma.)

„Prekvapíte ma dneska, pane? Čo poviete, prekvapíte?“ takto ma oslovil pri mojej prvej prechádzke Prešovom istý chlapík, hore bez a s cigaretou, vlasy aj okuliare na spôsob hipíka zvýraznili, že má vyťatô. „Pane,“ odpovedám ja, „rozhodol som sa, že vás prekvapím tým, že vás neprekvapím.“ „To ste ma teda vôbec neprekvapili, pane,“ odpovedá. „Ale zato vy ste ma mimoriadne osviežili,“ vravím mu. Nemuseli sme ani v náznaku vypovedať, že ide o prachy, obom nám to bolo od počiatku jasné.