Daniela Pastirčáka si vážim. Spolu s ďalšími ľuďmi bol pri tom, keď sa zo mňa, petržalského ateistu, stal veriaci človek. A nebol pritom pasívne. Boh, v ktorého Daniel veril, sa mi zdal nekonečne hlbší než ten, v ktorého veria povrchné, u nás najmä katolícke masy.

V roku 2006 začínam spracovávať dva rôzne, niekoľkohodinové rozhovory fotografky Magdalény Robinsonovej, ktoré mapujú jej život počas vojny a udalosti spojené s koncentračnými tábormi. Niektoré Robinsonovej výpovede sú ako obrazy. Akoby svoj život zachytávala vo fotografických momentkách. No čas na doplnenie ďalších informácií mi už neostane. Magdaléna Robinsonová v júli 2006 zomiera. Zanecháva po sebe rozhovory, fotografie, negatívy, krátky filmový záznam z mladosti, či vysušené ruže z Negevskej púšte a mne neostáva nič iné, len poskladať tieto úlomky do zmysluplného tvaru. Film Cesta Magdalény Robinsonovej vzniká neštandardným spôsobom. Keďže sama Robinsonová spomína televíziu ako zdroj jej znepokojenia nad opätovným rozmachom „ľudáckeho“ myslenia, núka sa línia médií ako dôležitý rozprávačský prvok. Rozhodol som sa vložiť rozprávanie Magdalény Robinsonovej do TV prijímača, ktorý by putoval po miestach dávnych tragédií a ukázal tak absurdný kontext cynických vyhlásení niektorých slovenských elít o spokojnom živote za Slovenského štátu. Vznikne tak zvláštna koláž fotografií, negatívov, televíznych záznamov, animácií a filmových záberov, svojou nehomogénnosťou evokujúca dojem rozpadu ľudskej pamäti. Natíska sa otázka, či je človek naozaj odsúdený donekonečna opakovať chyby, ktoré urobil, bez najmenšej šance na zmenu?

Predseda Ústavného súdu (ÚS) SR Ivan Fiačan preveruje už skôr zverejnené skutočnosti týkajúce sa možného disciplinárneho previnenia sudcu ÚS Mojmíra Mamojku, ako aj aktuálne medializované informácie týkajúce sa tohto sudcu. V súvislosti s medializáciou sporných kontaktov Mamojku s obžalovaným podnikateľom Marianom K. o tom vo štvrtok informovala Kancelária ÚS.

„Na Slovensku som bol za uplynulých dvadsať rokov asi tridsaťkrát. Druhý raz pri príležitosti zábavnovzdelávacieho programu Medzinárodnej hokejovej federácie s názvom Learn to play. Rád navštevujem Slovensko. Vaši ľudia sú milí, pozorní, priateľskí. Vidno, že stále ste krajina s bohatou hokejovou kultúrou. Zakaždým sa u vás naučím niečo nové.

O rizikách politickej reklamy a jej regulácii sa u nás nehovorí. Kontroverzná cielená reklama či hoaxy pritom vstúpili aj do našej predvolebnej kampane.

V Rakúsku do piatkového popoludnia podľa ministerstva zdravotníctva vykonali testy u 763 ľudí.

Volebné právo slovenským ženám priniesla Ústava prvej Československej republiky 29. februára 1920. V apríli toho istého roka ženy prvýkrát vstúpili do volebných miestností. Majú dnes, po sto rokoch, ženy výrazne väčšie slovo vo verejnej diskusii?

Bol to týždeň nervózneho čakania: Kedy sa aj u nás objaví prvý pacient s čínskou horúčkou? (A tiež: Ako dopadnú slovenské voľby?) Takže som si potreboval čakanie skrátiť dobrými správami. Aspoň tromi.

Stredná priemyselná škola na Fajnorovom nábreží v Bratislave bola dva dni preventívne zatvorená, výsledky testov jej študenta boli negatívne. U študenta bolo podozrenie, že mohol v zahraničí prísť do kontaktu s nakazeným človekom.

Volebné výsledky vyvolali mnoho emócií a u niekoho aj pochybnosti, či bolo všetko spočítané správne. Ak sa pustíme do prerátavenie, rátajme s rizikom. A neverme všetko Pellegrinimu, jeho jamky zvyknú klamať.