prípad č. 1
Prezidentka Zuzana Čaputová bola pred svojím zvolením podpredsedníčkou Progresívneho Slovenska a strana jej pomáhala s prezidentskou kampaňou. Po jej skončení sa snažila v duchu nadstraníckosti pretrhať všetky väzby s PS. Progresívcom však ostali prístupy do jej konta na Facebooku.
O rok neskôr koalícia PS/Spolu už pri reklame využívala aj cielenie na fanúšikov facebookovej stránky Zuzany Čaputovej. To znamená, že ak ste boli jej fanúšikom aj vy, PS/Spolu vám mohla ľahšie zobraziť svoju reklamu.
Po tom, ako na to upozornila mimovládna organizácia Transparency International, koalícia sa ospravedlnila a takéto cielenie prestala používať.
prípad č. 2
Smer sa utrhol z reťaze a v kampani použil video, v ktorom bez hanby šíri hoaxy. Vo videu hovorí karikatúra Andreja Kisku, že príjme tisíce migrantov.
O niekoľko týždňov Google (pod ktorý YouTube patrí) video zablokoval, spolu s ďalšími, asi tridsiatimi reklamami Smeru. O prípade informoval portál živé.sk.
Aj keď Google nezverejnil dôvody zablokovania, nepriamo sa dá vyvodiť, že mu prekážal obsah, ktorý podnecoval nenávisť. Z toho istého dôvodu totiž podľa portálu živé.sk už predtým zrušil monetarizáciu tohto videa a strana tak nemohla získavať finančnú odmenu za počet videní.
prípad č. 3
Hnutie OĽaNO si po spustení internetovej ankety s 11 otázkami pýtalo od ľudí osobné údaje v rozpore s GDPR a s cieľom využívať ich aj na priamy marketing. Aspoň tak to vyplývalo z podmienok ochrany osobných údajov.
Otázky vyvolávalo to, že prečo sa OĽaNO v ankete pýtalo aj na politické preferencie respondentov.
Po medializácii hnutie vyhlásilo, že údaje použije len na to, aby ľudí informovalo o výsledkoch ankety.
obmedzenia politickej reklamy
To sú tri prípady politickej reklamy v ére internetu a sociálnych sietí zo Slovenska. Do istej miery kopírujú aj svetovú debatu o jej rizikách, o ktorých sa u nás zatiaľ veľa nehovorí.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.