Keď som ako chlapec v Krušovciach ráno vyzeral z okna, Oponický hrad, kam vraj na poľovačky so sokoliarmi chodieval „kráľ“ Svätopluk, som, na rozdiel od premiéra Fica, nevidel. Možno aj preto som, podľa logiky a slov Pavla Pašku, národný nihilista.

Viktor Orbán predložil do parlamentu zákon, podľa ktorého môžu občianstvo získať aj Maďari v susedných krajinách. A na to nepotrebujú mať v Maďarsku trvalý pobyt. Na Slovensku padajú silné slová a zasadá Bezpečnostná rada štátu. Sú naše obavy oprávnené?

Teď už víme, že odvrátit řecký bankrot bude přinejmenším třikrát dražší, než se původně předpokládalo (konzervativní odhady mluví o 120 miliardách eur), a to ještě za nerealistického předpokladu, že se pomoci Řecka zúčastní všechny, i těžce zadlužené státy eurozóny, které by se musely okamžitě zhroutit.

Držím v rukách tri objemné knihy, ktorých chrbty spolu merajú 13 a pol centimetra. Majú dohromady 1 469 strán (aj s vysvetlivkami). Je v nich 153 rozprávok.

Každoročně s návalem léta dostávám pozvánku na nějaký mezinárodní letní kurz „evropských hodnot“ (bývalo jich víc, avšak nadšení i peněz zřejmě ubývá), který pro studenty humanitních (!) oborů organizují různé nadace s finanční podporou unie.

Alexander Solženicyn v knihe Súostrovie Gulag opisuje nasledovný príbeh. Na severe Ruska bol starý kláštor, kde oddávna žili pravoslávni mnísi. K tomuto kláštoru patrilo veľké jazero, kde mnísi chovali ryby, ktoré boli zvláštnosťou v celom Rusku.

Médiá sú plné správ o tom, ako sa na Slovensku zhoršuje podnikateľské prostredie. S ním súvisí aj prílev zahraničných investorov. Aké je to s nimi po štyroch rokoch Ficovej vlády?