Južní Slovania to majú u nás západniarov akési nahnuté. Je pravda, že spotreba brilantíny je v tejto časti sveta údajne druhá najvyššia hneď po Argentíne, ale až takí rozdielni zase nie sme.

Zámožná Európa i zámožná Amerika sa topia v deficitoch a dlhoch vinou nafúknutých sociálnych štátov, ktoré dnes buď existujú (Európa), alebo sa na nich pracuje (Spojené štáty).

Na svojej chalupe na laze pri Krupine prekladá najnovší román Umberta Eca. Dlhé roky pôsobil ako veľvyslanec v Ríme. Dôverne pozná Taliansko, na ktoré sa teraz vrhli finančné trhy. Hovorili sme aj o Kaddáfím, mafii a Robertovi Savianovi. Prekladateľ Stanislav Vallo.

Ich detský domov má naozaj nezvyčajný názov: Detský smiech. Budova, kde by mal ten domov sídliť, je pritom zväčša úplne prázdna. A kde sú deti? No predsa doma.

Mal som tri sny. Chcel som byť smetiar, ale iba ten, ktorý stojí vzadu na aute. Druhým snom bol spevák a tretím pilot. Tie posledné dva sa mi splnili.

Pätnásta Pohoda sa oprávnene dostala medzi európsku festivalovú špičku. Najrešpektovanejší festivalový server VirtualFestivals.com jej dal 9 z 10 bodov, čo je toľko, ako získal Roskilde a o jeden bod viac než získal Glastonbury.

Nočná premiéra filmu Martina Šulíka Cigán na lúke pod richnavskou osadou bola skvelá, film takisto. Čo sa vydarilo menej, je krutý život jej obyvateľov, hrajúcich nehercov.

Geoff Barrow, bubeník a producent skupiny Portishead, neplánoval dávať na Pohode rozhovory. Festival sa mu však veľmi páčil a tak sme sa v sobotu večer stretli v presscentre. Hovoril o hudbe, pochybnostiach a o Plastikoch.

Nedávno sme tu (v čísle 24/11) načali voňavú tému kávy a kultúry jej prípravy a pitia. Vieme už, ako rozoznať dobrý podnik a dobrého baristu, ktorý vie pripraviť dobré espresso. Lenže kávičkár chce skvelú kávu piť aj doma, prípadne vo svojej kancelárii.

Mohol som mať šesť či sedem rokov. Žil som s maminkou, babkou a prababkou a niekto k nám doniesol krásnu čínsku harmoniku. Bola síce lacná, veľmi neladila, ale mala svôj pôvab.