Nástup nového kabinetu Roberta Fica vzbudzuje otázku, či sa modernizácia Slovenska na ďalšie štyri roky nezastaví alebo aspoň nespomalí. Skôr ako reformy môžeme očakávať zápas občianskej i odbornej verejnosti o zachovanie vecí, ktoré doteraz fungovali.

Krajina, kam sa takmer nedá dostať, a keď sa tam už dostanete, pridelia vám sprievodcu, bez ktorého sa prakticky nepohnete. Zavedú vás len na vybrané miesta, ukážu vám vybraných ľudí a vybrané veci. Severná Kórea, uzavretá enkláva len na krok od civilizácie. Ako táto absurdná ríša vznikla?

Rozsudok v prípade českej vládnej strany Veci verejné vzbudil vlnu nadšenia. Je neobvyklý a možno neobstojí pred odvolacou inštanciou. Ale mladý sudca Jan Šott aj tak vyvolal otras celej vládnej koalície.

Niekdajší frontman nahral svoj prvý sólový album Blunderbuss, ktorý je rovnako dobrý ako jeho najlepšie veci z čias bývalej kapely The White Stripes.

Pred pár dňani protestovali v uliciach Tel Avivu stovky Izraelčanov proti prípadnému útoku na Irán. Nešlo o žiadnu masovú záležitosť, demonštrácia sa ani zďaleka nepodobala na sociálne protesty z leta minulého roka. Mohol by vzniknúť dojem, že Izraelčanov viac ako útok, ktorý by zmenil Blízky východ, trápia vysoké ceny a slabá dostupnosť služieb. Je to celkom opodstatnený pohľad. Izraelčanov skutočne momentálne zaujímajú iné veci.

Je to možné, že až krátko pred tridsiatkou prichádzam na to, ako to funguje v tých mužsko-ženských hrách? Viacerí mi už vraveli, že si žijem vo svojom vzdušnom zámku, totálne oddelená od reality, že naivne verím každému, že by som sa mala vrátiť na zem...ale je fakt, že predsa len som na tejto zemi už skoro tridsať rokov, a ešte stále ma vedia prekvapiť veci, s ktorými sú zrelé 15-tky totálne uzrozumené.

Predseda SDKÚ-DS, poslanec a bratislavský župan Pavol Frešo, má zo všetkej práce, ktorú dnes robí, najradšej tú časť, keď sa môže stretávať s ľuďmi v teréne. Na druhej strane najviac nenávidí, keď sa vedú plané reči.

Mám pocit, akoby som to už zažila. Je to ako permanentné déjà vu. Všetky tie frázy, sťažnosti a situácie sa ustavične opakujú. Aj dnes na obed som na ulici počula slová, ktoré boli priam identické s tými spred dvadsiatich rokov. Aj ten dlhý rad u mäsiara bola rovnako dlhý ako v roku 1994 alebo 2002. Znie to neuveriteľne, ale človek má pocit, akoby sa vracal a všetko to už zažil. Znovu a znovu. Jednou z tých opakujúcich sa scén je zháňanie jedla a potravín, základných vecí. Trocha oleja, jeden balíček párkov či kus mydla.

Vedel som, že to raz príde, akurát som nevedel, kedy a ako sa k veci postavím. A je to tu. Mám dodať do .týždňa pravidelnú glosu a nič mi nenapadá. Sľúbil som spoluprácu žilinskému večerníku, dlho som už nič nezavesil pod svoj blog, mám dohodu aj s Jakubom Kratochvílom na blog .týždňa a tak ďalej. Boli časy, keď som mal doma pripravených hneď niekoľko textov a permanentne som štval Petra Zajaca alebo Jana Štrassera, keď som namiesto jedného textu posielal hneď tri. A zrazu nič.

Bežná politická správa je ako podenka. Prežije minútu, deň. Mediálna vôľa nášho prezidenta, zúčastniť sa na jaltskom summite, žila dokonca celý týždeň. Minister zahraničných vecí ho pochválil, že je pripravený pricestovať na Ukrajinu, ale za predpokladu, že sa zmení legislatíva, ktorá viedla k tomu, že Julia Tymošenková je vo väzení, a že sa jej umožní vycestovať do Nemecka.