Denisa Saková po vymenovaní do funkcie ministerky vnútra odpovedala len na dve vybrané otázky, novinárov ignorovala a napokon pred verejnosťou utiekla zadným vchodom.

Denisa Saková ako štátna tajomníčka, a preto aj pravá ruka bývalého ministra vnútra Roberta Kaliňáka, nepredstavuje reálnu zmenu pre tento rezort.

Slovensko a Maďarsko práve zažili dva rôzne príbehy o sile a slabosti ulice a politických strán. Oba príbehy sú veľmi poučné a ukazujú cestu do budúcnosti.

Za uplynulý rok som prechádzala cez Čadcu najmenej stokrát. Za priaznivej dopravnej situácie mi tých pár kilometrov trvalo dvadsať minút. Za štandardného stavu som Čadcu pretínala hodinu, niekedy aj dve. 

Opäť sa niečo podarilo. Kolegovia navštevovali dva roky prednášky o holokauste. Potom im „firma“, ktorá prednášky pripravila, ponúkla aj výstavu o Anne Frankovej.

V rozhovore pre Národnú obrodu z roku 1992 Rudolf Sloboda poznamenal: „Kladný hrdina by sa nemal nikdy báť. Nemal by sa nikdy cítiť ako poddaný. Mal by skúšať, ako sa dá žiť aj s nepriateľmi a neprajníkmi. Najzápornejší hrdina je ten, ktorý má strach.“

Prvé, čo som si v Keni všimol, boli vysoké ploty. Na nich žiletkové drôty natiahnuté aspoň v dvoch kotúčoch a na vrchu plota tesne vedľa seba osadené veľké črepiny skla.

S humorom sa dá zniesť aj neznesiteľné. Svoje o tom vie aj Sou Abadi, iránska režisérka, ktorá sa v pätnástich rokoch ocitla sama v cudzej krajine. Jej prvý hraný film, komédia Niekto to rád zahalené, sa cez smiech snaží vyrovnať s radikalizáciou mladých.

Tak sme tu mali dva pochody. Udiali sa v jednom meste, len niekoľko stoviek metrov od seba a približne v rovnakom čase.

Futbalistov Anglicka delia dva zápasy od toho, aby sa po vyše päťdesiatročnej prestávke stali majstrami sveta. Obrovskú zásluhu má na tom okrem hráčov aj ich tréner, ktorý sa pomaly stáva národným hrdinom.