kolegovia prišli za mnou, dali sme hlavy dokopy a porozmýšľali. Najprv sme si pozreli kalendár. Bolo to, ako keď Samo Chalupka napísal, že „luna za lunou sa valí“. Každému z nás sa zasa valili termín za termínom. Kam vtesnať výstavu? Pomaly sa to začalo upresňovať.
Lenže výstava je veľká vec a nemôže stáť len na učiteľoch. Museli sme nejako dostať na našu stranu aj študentov. Tí zvyknú byť vďační najmä vtedy, keď im poviete, že nemusia do školy. A tak sa nám namiesto štrnástich študentov prihlásilo rovno dvadsaťštyri. Boli čarovní, keď chodili s Denníkom Anny Frankovej a čítali ho počas voľných hodín.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.