Môj život nikdy nemal taký pravidelný režim ako teraz. Ako všetci bordelári, u ktorých sa striedajú krátke záchvaty tvorivosti s nekonečnými obdobiami letargickej apatie, nachádzam v tom ohromné uspokojenie. Náš syn je ako hodinky. Všetko chce mať v ten istý čas, presne na minútu a ja si v tom lebedím, akoby som v živote neprahla po ničom inom. Sme ako dvaja autisti. Spokojní, kým sa ryža nedotýka hrášku, kým náš život ide vykolíkovanou trasou s presne načasovanými rituálmi vstávania, mixovania ovocia, preliezok, šmýkačiek, varenia, hrania, poobedňajšieho spánku a kúpania.

Predstavte si, že po vyše deväťhodinovom lete vám nedovolia opustiť lietadlo. Nohy máte stŕpnuté, príbuzní čakajú v letiskovej hale, ale úradník z imigračného vám oznámi, že do krajiny, kde ste sa narodili, nemôžete vstúpiť. Musíte ostať sedieť na svojom sedadle, unavený a frustrovaný, kým služba uprace lietadlo pred ďalším letom. A celý ten čas sa neprestanete pýtať sám seba: Ako sa mi niečo také môže stať v mojej krajine?

Architekt Oliver Kleinert popri svojej profesii venuje veľa času najmä projektom podporujúcim dizajn a lokálnu kreatívu Kontakt a ŠAFKO, kde robí všetko od údržbára cez vyjednávača s úradníkmi až po urbanistu. Má pocit, že znova vzniklo komunálne vákuum, ale nevzdáva to.

Angelina v Ostrihome? Veru áno. V roku 2010 tu a v Budapešti režírovala svoj film z čias juhoslovanskej vojny. S manželom si dali kávu a údajne len menší zákusok v cukrárni Ettore a herečka cukrárni darovala svoj čiernobiely portrét s podpisom. Majiteľka ho hrdo zavesila na viditeľné miesto. Naším hosťom bola Angelina Jolie... Obsluhujúce dievčatá ju ľutovali, že je kosť a koža, a čo si vytrpí, aby pred kamerou vyzerala dobre. Na internete koluje fotka Brada Pitta, kráčajúceho po moste Bottyán nad ramenom Dunaja.

V najnovšom vydaní .týždňa si budete môcť okrem iného prečítať rozhovor s Lenkou Bradáčovou, vrchnou štátnou zástupkyňou v Prahe. Táto žena za krátky čas dramaticky zmenila pomery v českej justícii.

Nový čas priniesol šokujúci materiál o tom, ako Štefan Hríb žmýka verejnoprávne médium. Keďže som dlhé roky stál spolu s ním pri žmýkačke, dovolím si priniesť niekoľko pikantných odhalení.

Už je to tu zas. S letným počasím sa Slovensko opäť mení na jeden veľký skanzen, kde sa to krojovanými postavami len tak hemží. Nastal čas letných festivalov, tých folklórnych obzvlášť.

Boli časy, keď táto otázka trápila celú krajinu. Občas aj susedov a ďaleký Brusel.

V STV sa niečo stalo. Neviem presne čo, nepátrala som po tom, ale faktom je, že na verejnoprávnej Dvojke som si v poslednom čase pozrela niekoľko českých a slovenských dokumentov a zopár zaujímavých dokumentov som našla aj v budúcich programoch. To je príjemné prekvapenie v čase, keď STV hovorí o radikálnom šetrení a škrtaní.