Áno, je to tak!
Takmer sedem rokov som žmýkal spolu so Štefanom Hríbom, z toho päť (číslom: 5!) rokov sme žmýkali verejnoprávne médiá. Najprv tri roky STV, potom takmer dva roky SRo. Nakoniec sme sa ešte dva roky snažili vyžmýkať čo to dá z televízie JOJ.
Ten príbeh - teda príbeh Hríbovho žmýkania - sa však začal dávno pred prvým zapálením neslávne známej žmýkačky v tvare lampy v STV.
Mladý a ambiciózny inžinier Štefan H. mieril od samého začiatku veľmi vysoko: hneď po skončení vysokej školy sa pokúsil vyžmýkať Slovenskú akadémiu vied. Muselo z toho kvapnúť veľmi málo, lebo Štefan začal zo samej núdze písať články do Lidových novín a následne pracovať pre Rádio Slobodná Európa (a vymenil tak istotu vedeckej automatickej žmýkačky za neistotu novinárskeho "ručného" žmýkania).
To sa zrazu žmýkalo! Príjemné tlačovky s Vladimírom Mečiarom, davy, ktoré vás považujú za nepriateľa krajiny, anonymy posielané (aj) vašim rodičom, babky demokratky, bitka na námestí. Prosto nádhera. Keď to už vyzeralo nádejne, menila sa doba a aj zo Slobodky by sa asi dalo niečo vyžmýkať, Štefan odišiel do týždenníka Domino fórum. Žmýkal síce menej prachov (veď o čo iné v živote ide, všakže, kolegovia z Nového času?), ale robil najzaujímavejšie noviny na Slovensku. Keď sa nepohodol s majiteľmi, jednoducho z Domina odišiel.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.