Súčasťou Mesiaca fotografie je aj výstava a rovnomenná kniha vydavateľstva Slovart Bratislava moja. Ich výnimočnosť spočíva aj v tom, že až na malé výnimky ide o doteraz nepublikované a nevystavované fotografie Karola Kállaya.

Na mojom pracovnom stole leží odznak. Dostal som ho pred piatimi rokmi, keď sme v Bratislave na Dunajskej ulici odhaľovali sochu Júliusa Satinského. Na odznaku je Julo, ako si furtácky naťahuje traky na svojich širokých nohaviciach. A pod ním text – hláška, ktorú často a rád opakoval v časoch dobrých aj zlých: „Na našej ulici je sloboda“.

Počas dušičkových dní si katolícka cirkev spomína aj na ľudí, ktorých cirkev vyzdvihla medzi svätých a blahoslavených. Slovenskí veriaci by tento zoznam radi rozšírili aj o ďalších Slovákov. O koho ide?

Sedíme na zemi. Na vyprahnutej púšti. V prachu. Okolo nás tisíce mlčiacich, alebo len potichučky šepkajúcich ľudí. Je posledný deň festivalu Burning Man a všetci čakáme na zapálenie Templa.

Slovenský dabing hraných filmov či seriálov si dnes vcelku drží štandard a v špičkách má aj autorský rukopis. Pri sprievodných slovách k nehraným filmom je však pravidlom skôr opak, a často sú anonymné. Napríklad pri významnom americkom dokumente Nanking o obrovskej masakre Číňanov japonskou armádou sa ani nedozvieme, kto texty prekladal, len hromadný súpis mien Na slovenskom znení spolupracovali...

„Čo sa stane na vinobraní, zostáva na vinobraní,“ pripomína mi s úškľabkom mladý Francúz, kým v rukách rýchlo šúľa prvú rannú cigaretu. Heslo ospravedlňuje výstrelky v období zberu úrody na vinohradoch. Robota je ťažká, ale atmosféra uvoľnená. Taký únik z reality.

Belgicko si človek spája so všeličím. S belgickými pralinkami, podivnými belgickými pivami, belgickými hranolčekmi, rozpadajúcou sa a stále ešte nerozpadnutou krajinou, ktorá, zdá sa, nepotrebuje asi vôbec žiadnu vládu, s Bruselom, hlavným mestom úniovej Európy i Severoatlantickej aliancie, Bruselským expom, ktoré bolo prvým momentom, kde sa generácia mojich rodičom po strašnom prvom desaťročí komunizmu mohla aspoň trochu slobodnejšie nadýchnuť, s čiernymi mušľami varenými v rôznych nálevoch a exkluzívnymi biftekmi z belgických býčkov. Áno, s tým všetkým si človek Belgicko spojí.

Dnes prišiel Seto. Začalo sa to tým, že som sa zobudila o štvrť na šesť ráno na pocit viny, že som mojim nepálskym sirôtkam neurobila do termosky čajík, aby mali ráno, keď sa zobudia. Decká sa budia medzi piatou a pol šiestou – aj teraz, cez sviatky (festival Dashain). Ja sa budím až po desiatej, pokiaľ ma násilím niekto nezobudí skôr, ale nakázala som im zobudiť ma o ôsmej.

Muž sedí vo svojej obývačke v dobrej štvrti na kraji Tripolisu. Štyridsaťsedemročný Abú Hamuda vyzerá ako bežný príslušník strednej vrstvy, ktorý si prišiel na svoje počas ekonomického boomu posledných rokov Kaddáfího vlády. Nerozpráva však o úspechoch, ale o rokoch, ktoré pretrpel vo väzení.

Nedávno sa na DVD objavil starý dokumentárny filmYear Punk Broke. Vznikol počas turné americkej kapely Sonic Youth po Amerike a Európe, ale hlavnou hviezdou je tam blonďavý chalan, na ktorého sa dnes upiera najväčšia pozornosť.