Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Veľkonočná pomsta

.jozef Koleják .časopis .lifestyle

Komu už lezú všetky tie veľkonočné čokoládové vajcia, chemlonové kuriatka na vypestovanej trávičke a maľované kraslice poriadne na nervy, ľahká pomoc. Odpovedzte na ten zákerný útok jarného gýča čo najrazantnejšie. Ukuchtite rodine králika.

Sú jedlá, ktoré si medzi sebou jednotlivé kultúry príliš nezávidia.  Určite sa nám Európanom  nezbiehajú sliny pri pomyslení na takú lahôdku, akou je vyprážaný lúčny koník alebo bacuľatá a ešte príliš živá stonožka, ktorú dostaneme na trhu v Afrike alebo v juhovýchodnej Ázii. Ale nemyslime si, že to nie je aj opačne. Rovnako môže Aziat pri Európanoch a ich barbarských kulinárskych zvykoch krčiť svojím gombičkovým nosom. Totiž presne tak, ako sa my pýtame obyvateľa Mexika alebo Peru, či naozaj jedia morské prasiatka, s rovnakým znechutením sa nás Stredoeurópanov pýtajú Japonci – či naozaj jeme zajace a králiky. Keď im pritakáme, začnú sa vraštiť, zvíjať sa a tvrdiť, aké je to odporné. Darmo im môžete hovoriť, že ho nejeme až tak často, že je to jedno z najlahodnejších mias na svete a skoro každý špičkový kuchár v našej stredoeurópskej gubernii naň nedá dopustiť. Skrátka, v Japonsku sa zajace, pardon, malé, milé zajačiky nejedia.
Treba povedať, že aj u nás toto mäso zrazu ľudia prestali akosi obľubovať. A pritom bolo kedysi stálou súčasťou jedálnička. Každý druhý gazda mal pri zadných stavoch koterce a v nich sa chúlilo zopár ušatých chlpáčov, ktoré sa vedeli množiť takou neuveriteľnou rýchlosťou, že sused po istom čase králičie mäso začal rozdávať. To boli však časy, keď po dedinách chodili na starých autách kožkári a z amplióna nevyzývali ľudí, aby im doniesli staré hodiny, obrazy a polámané nábytky, ako je to dnes, ale zajačie kožky a husacie perie.  Našťastie, karta sa začía pomaly obracať a sporadicky už králičie mäso nájdeme na pultoch supermarketov, hoci málokto po ňom siahne. Je pravda, že keď kamarátka v dobrom úmysle chcela svojmu malému dieťaťu dopriať výživné králičie mäso, pri jeho varení prežívala naozaj ťažké chvíľky. Nemohla prekonať trochu zvláštne pocity. Predsa len, pri kurčati, aj keď ho pečiete vcelku, môžete si povedať – veď je to len vták. Povedať si niečo také pri tvorovi, ktorý má štyri končatiny a zmestí sa na plech, chce trochu viac guráže. Mať skrátka v hrnci malého cicavca je trošku iná káva.
Stačí však trochu chladnokrvnosti, sedliackej odvahy  a králičie mäso sa vám odmení neuveriteľne lahodnou chuťou. Podobá sa na mäso z hydiny v kombinácii s jemným mäsom z mladého prasiatka, no je omnoho delikátnejšie a chudšie. Mnohí ho nekupujú aj preto, že si nevedia predstaviť jeho prípravu. Na mäso zo zajaca či králika však existuje množstvo receptov, ktoré v podstate kopírujú tie s hydinou. Zajačina totiž, rovnako ako kuracie mäso, vie rýchlo do seba nabrať arómu ingrediencií a vytvoriť tak neopakovateľnú zmes chutí. Preto je taká obľúbená u kuchárov a dokážu s ňou naozajstné zázraky. Zajac či králik boli vždy neodmysliteľnou súčasťou kráľovskej tabule a nepohrdol nimi žiadny šľachtic. Veď si to len predstavme:  králik na smotane, králik na hubovom ragú, zajačie stehná po burgundsky. Nezbiehajú sa vám pri tom sliny?
Takže, nazbierať odvahu! Teraz je ten správny čas poriadne zatočiť s tým ušatým veľkonočným gýčom a príkladne sa mu pomstiť za to všetko, čo sme si musíme cez Veľkonočné sviatky vytrpieť.

Autor je scenárista.

Pohoršime Japoncov dvakrát
Japonci nevraštia svoje tváre len pri zmienke, že sa uchyľujeme ku konzumácii nevinného hebkého králika. Oni vraj za najväčšiu kulinársku hrôzu považujú dokonca našu pýchu – európske syry. Smrdí im aj ten najnevinnejší holandský tvrdý zrejúci. Keď dôjde na tie výstavné – francúzske, na ktoré vám väčšinou na letisku dajú špeciálny nepriedušný vak, hraničí ich odpor so zhnusením. Vraj je to pre nich zhnité mlieko a hotovo. Čo takto si po skvelom králikovi na smotane dopriať dezert na francúzsky spôsob – ochutnať nejaký kvalitnejší syr a využiť príležitosť pohoršiť Japoncov nielen raz, ale dokonca dvakrát? Skombinujme to ešte s kvalitným vínom a máme hostinu ako pre kráľa. Kto má rád recepty dva v jednom, môže vyskúšať nasledovný trik. Syr typu camembert položíme do misky z alobalu, nastrkáme do neho na malé kúsky nakrájaný cesnak a zalejeme ho asi decilitrom červeného vína. Dáme ho na desať minút do rúry, aby sa roztekal, a potom ho vyjedáme bagetou.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite