Česko odvčera oficiálne spúšťa kampaň za očkovanie, ktorá obsahuje fotografie zomierajúcich a mŕtvych na covid. Zaberie? To nikto nevie. Treba to aspoň skúsiť?

Slovensko zažíva déjà vu. Táto vlna pandémie je opäť zlá. Napriek tomu vieme omnoho viac a posunuli sme sa ďalej. Cesty z pandémie už vidieť a to svetlo, ktoré na ne dopadá, je na konci tunela.

V ostatnom čase sme sa stiahli do našich domovov a zážitky zostali limitované priestorom, ktorý dôverne poznáme. Chute a objavovanie s nimi spojené však obmedzené nezostali – veď tie sú ohraničené len odvahou a našimi zmyslami, cestovanie k tomu nie je nevyhnutné. Práve naopak, impulzy, ktoré nám ukážu doposiaľ nepoznané, vedia prísť aj za nami domov.

Nehnuteľnosti, autá, počítače, domáce spotrebiče aj dovolenky. Šetríme neradi, za to však radi míňame. Máme najviac dlhov v regióne. Prečo sme takí? Aké riziká plynú z rýchleho zadlžovania? A budeme to vôbec vedieť splácať, keď príde kríza?

Po storočiach dominancie čelí dnes kresťanstvo výzve dospieť. Bude to bolestivá premena, ale povedie k láske. Odpovedá Tomáš Halík.

Tempo dejín je veľmi premenlivé. Aj rok 2021 to dokázal. Za uplynulých dvanásť pandemických mesiacov sa stalo viac ako za celé desaťročie. Prvý rok s vírusom, ktorý zmenil svet, bol o prekvapení, šoku, strachu a úzkosti z nepoznaného. Tiež o hrozných štatistikách mŕtvych, otrase zdravotníckych systémov, vývoji vakcíny a veľkej solidarite ľudí. Ten druhý pandemický rok bol rokom veľkých očakávaní. Ktoré to boli?

Milovaní milujme sa navzájom, lebo láska je z Boha a každý kto miluje, narodil sa z Boha a pozná Boha. Kto nemiluje nepoznal Boha, lebo Boh je láska.

V roku 2021 sa vďaka ministrovi Lengvarskému podarilo nakloniť misky váh opäť na stranu racionality. Ministerstvo výrazne zlepšilo komunikáciu, pretlačilo reformu nemocníc a podarilo sa im zrealizovať mnoho ďalších projektov. Napriek tomu to bol rok, na ktorý sa nebude spomínať v dobrom.

V slovenskom biznise pôsobím dlhé roky, ale neviem sa zbaviť pocitu, že situácia v tejto krajine nielen stagnuje, ale má tendenciu smerovať ku katastrofe. Mrzí ma najmä, že za posledných 20 – 30 rokov sa zásadne zmenilo to, že ako spoločnosť sa rozprávame stále len o politike a o zástupných témach, ktoré otvárajú politici, ale na dôležité témy z pohľadu dlhodobého fungovania spoločnosti, pridanej hodnoty pre krajinu a budúcnosti už neostáva čas.

To, čo vyzerá ako hlboký politický rozkol medzi krajinami západnej Európy a tých z jej východu a stredu, vôbec nie je nové. My, ktorí sme boli pri diskusiách o integrácii krajín bývalého sovietskeho bloku do Európskej únie, si pamätáme spory, ktoré predchádzali rozšíreniam EÚ v rokoch 2004 a 2007.