Je to úžasné, čo sa tu deje. Nejde o samotný hokej, ide o atmosféru v Bratislave. Taká tá jarmokovitosť toho celého. Pravdupovediac, v ten prvý deň som úplne zabudla, že sa už začínajú majstrovstvá, išla som si centrom mesta vo svojom zelenom trabante, slnečný deň, lakeť von z okna, keď som tu zrazu zaznamenala nepomerne väčší aplauz ako zvyčajne. To, že mi ľudia kývajú, poskakujú, alebo sa na mňa usmievajú, či ukazujú prstom, na to sme si ja aj trabant zvykli.

Stáva sa z toho taký pekný zvyk. Je máj a ja sa zase plavím po rieke. A zase ma ten svet okolo európskych riek neprestáva prekvapovať. Toho roku som na rieke Baise približne v polovici cesty medzi francúzskymi mestami Toulouse a Bordeaux, v kraji, ktorý sa preslávil troma mušketiermi, husacou pečeňou a armaňakom, hrdým predchodcom svetovo známejšieho koňaku.

Napriek prírode, napriek zákazom, občas i napriek zdravému rozumu je túžba byť matkou taká silná, že sa ňou môžu stať nielen neplodná žena s neplodným manželom, ale aj osamelo žijúci muž.

Byzantský učenec napísal, že monarchia je najspravodlivejšia forma vlády. Kým ju udržuje Boh, vládcov volí armáda alebo aristokratický Senát a korunovaní nasledovníci alebo uzurpátori sa automaticky stávajú svätými.

Česká a slovenská literatúra sa od seba pomaly, ale isto vzďaľujú. A tak sa stane, že vynikajúci román Zeptej se táty čítame až rok po smrti jeho autora a zároveň pár týždňov po tom, ako dostal cenu Magnesia Litera za Knihu roka 2010.

Danubiana je prekrásne miesto, ale v deň na začiatku jari, keď teplota zrazu bláznivo vyskočí takmer na tridsať stupňov a večný vietor od rieky odrazu nechladí, ale osviežuje, v taký deň je Danubiana neodolateľná.

Azda v žiadnom štáte eurozóny neprebieha taká ostrá a vzrušujúca diskusia o eurovale či budúcnosti eura ako v Nemecku. V krajine, ktorú jej elity tradične vnímali ako motor európskej integrácie a stability, akoby zrazu padli všetky tabu.

Už takmer týždeň chodím po Budapešti a snažím sa byť pozitívny. Pretože byť negatívny, to je dnes voči Maďarsku taký prevažujúci postoj, že to začína byť nezaujímavé. Pomáha mi počasie, je pätnásť stupňov, na slniečku dokonca až k dvadsiatim nad nulou.

Útlocitné dámy pri pohľade na jeho takmer lysý chvost upadajú do mdlôb. Drsní chlapi si jeho obraz dávajú tetovať na predlaktie a hrdia sa jeho menom sťa prezývkou. Sú takí, ktorí o ňom spievajú, iní zase píšu.

Darmo niektorí hovoria, že je to len taká príloha, osviežujúci dip či toping na ovocnom koláči. Kto ochutnal, ochotne si zoderie topánky, len aby to po obchodoch zohnal. Môj známy tomu hovorí čistý prínos. Ja zase čistý fet. Creme fraîche.