Minulý týždeň som sa vydal na cestu do USA s miernym pocitom ľútosti, že mi unikne väčšina osláv diamantového jubilea vo Veľkej Británii. Nemusel som sa však obávať. Americká televízia vysielala podrobné prenosy londýnskych radovánok: od nadšených profilov členov kráľovskej rodiny (Harry – princ a vojak či Kate – žena z ľudu, ktorá sa možno stane kráľovnou), až po živé prenosy flotily na londýnskej Temži. Skutočnosť, že na kráľovnin slávnostný sprievod vytrvalo pršalo, vyriešili televízni producenti po svojom: nahnali pred kamery rozličné britské „týpky“, ktoré ako karikatúry svojej národnej povahy donekonečna opakovali klišé „Milujeme dážď!“.

Na poslednom EÚ summite sa minulý týždeň nedohodlo nič. Teda, nič konkrétne. Zdá sa, že bez akútnej hrozby kolapsu sa veci v Európe dopredu nepohnú.

Vždy keď sa dozvedáme o udalostiach, ktoré otrasú svetom, o katastrofách a masakrách, máme pocit nielen zahanbenia (ktorý trvá len príliš krátko) z našich kverulatských predsudkov a z vlastných malých trápení, ale tiež sa viac zaoberáme hodnotou našich vlastných aktivít.

Marka Linkousa milovali mnohí, ale on so sebou bojoval. Príčinou jeho smrti boli predovšetkým depresie, ktorým odolával na tomto svete 47 rokov, ale nakoniec svoj boj prehral.

Sýta važecká pochúťka je v ponuke vari všetkých dobrých liptovských reštaurácií. Aj keď ju vo Važci nedostanete, podtatranskú obec sa oplatí navštíviť.

Keď ho pred 70 rokmi Slovák Jozef Gabčík a Čech Jan Kubiš zabili, bol už symbolom nacistickej ukrutnosti. Skvelá biografia historika Roberta Gerwartha odhaľuje nové fakty zo života Reinharda Heydricha. Príbeh netypického nacistu, ktorého stvorili jeden kariérny zvrat a jedna žena.

Prejav mladého Viktora Orbána na druhom pohrebe Imre Nagya, ktorý sa konal 16. júna 1989 na budapeštianskom Námestí hrdinov, sa stal najvýznamnejším antikomunistickým prejavom v Maďarsku. Text vychádza prvýkrát v slovenskom preklade.

Majú k dispozícii to, čo ešte pred desiatimi, pätnástimi rokmi nemali. Všetky tie veci, služby, informácie by im mali zjednodušovať život, i keď opak môže byť pravdou. A na rastúce zúbky aj tak nepomáha nič.

Desiateho apríla 2010 sa na smolenskom letisku odohrala najväčšia katastrofa v povojnových dejinách Poľska.

Vladimíra Sorokina si dovolím predstaviť len krátko: To je ten, čo napísal Opričníkov deň (a desiatky ďalších románov, noviel, poviedok, filmových scenárov, divadelných hier, trilógiu, operné libreto). V slovenčine či češtine vyšlo viacero jeho kníh (v iných jazykoch ešte oveľa viac), naposledy minulý rok v Česku novela Vánice.